Dnešná voľba novej hlavy Českej republiky tak zrejme nebude o hľadaní „antiklausa“, teda človeka, ktorý by sa čo najviac líšil od súčasného prezidenta Klausa.

Napriek tomu môžu voľbu ovplyvniť ich rozdielne názory na viaceré kľúčové otázky, ktoré budú v budúcnosti pre Česko veľmi dôležité.

Radar a euro

V čom sa Klaus a Švejnar nezhodujú sú aj americké plány postaviť v Česku radarovú stanicu protiraketového systému. Po tom, čo sa pre radar pustili do seba Washington a Moskva, ktorá to považuje za hrozbu voči Rusku, nastala „bitka o radary“ aj v Česku. A to nielen medzi politikmi. Väčšina Čechov podľa prieskumov tieto americké plány odmieta.

Pre Klausa je výstavba americkej základne aj v bezpečnostnom záujeme Česka, a preto má radar jeho podporu, ale nie bezhlavú. „Keď vravím áno, myslím tým kvalifikované áno, nie 'hurá' áno,“ vysvetlil prezident. Švejnar bol spočiatku takisto za radar. V januári tohto roka však oznámil, že svoj názor zmenil a nechce, aby základňa stála v Česku.

Obaja rivali narazili v názoroch na seba aj pri otázke zavedenia eura. „Malo by byť prijaté čo najskôr,“ vyhlásil nedávno Švejnar. „Euroskeptik“ Klasu si však myslí, že by to malo čo najneskôr, až to bude pre krajinu výhodné.

Líšia sa aj v tom, či majú Česi voliť prezidenta priamo, a nie v parlamente. Klaus je proti, Švejnar by to bral „všetkými desiatimi“.

Čo ich spája

Obaja kandidáti ako pravicoví ekonómovia podporujú pokračovanie reforiem v Česku. Sú sa zavedenie školného a za výstavbu jadrových elektrární. „Ak nechceme byť ešte viac ako dnes závislí od Ruska, nezaobídeme sa bez jadrovej energie,“ uviedol Švejnar. Klaus rovnako ako jeho protikandidát sú proti odtrhnutiu Kosova od Srbska.

Obaja odmietajú eutánáziu a sú za neskorší odchod Čechov do penzie.