"Najlepší priateľ USA v Európe" -- hovorieva americký prezident G. Bush o Poľsku. Naši susedia dokonca atlantickému spojencovi sľúbili i vojenskú pomoc v prípade vojny proti Iraku. Zato však očakávajú protislužbu -- do oblastí, kde líšky dávajú dobrú noc, by mali americkí vojaci priniesť doláre a bohatstvo.
Justína už má všetkého dosť. Dymu z lacného hnedého uhlia na uliciach i večne prázdnej nákupnej haly, v ktorej predáva. "Keby len prišli Američania," povzdychne si a dodáva: "Priniesli by peniaze a všetko by vyzeralo inak."
Keby len prišli Američania. V mestečku Biala Podlaska na východe krajiny to znie ako zaklínacia formulka. Formulka, pod ktorou sa skrývajú pracovné miesta, nákupné strediská, vysoké ceny pozemkov. Americké ozbrojené sily plánujú, že svojich vojakov umiestnia aj vo východoeurópskych krajinách ako sú Poľsko, Rumunsko alebo Bulharsko. Odkedy sa tento chýr rozšíril po svete, špekuluje sa v Poľsku o tom, že práve sem by sa mohli presťahovať americké základne z Nemecka. A Biala Podlaska, kde sa nachádza najdlhšia pristávacia dráha v krajine, je jedným z možných stanovísk.
Cestu k tunajšiemu vojenskému letisku lemujú odmontované nosné plochy starých lietadiel vyzdobené farebnými znakmi poľského letectva. Pred hlavnou budovou skupina vojakov práve odváža čosi preč. Už viac ako rok sa letisko nepoužíva, poľská armáda posádku zrušila. To znamená ďalších tisíc nezamestnaných a niekoľko ďalších vrások na čele starostu Andrzeja Czapského. "Samozrejme, že som za príchod vojakov. To by bolo garanciou stability a rozvoja, lenže, žiaľ, rozhodnutie nebude závisieť na nás." Po roku 1989 dve miestne textilné fabriky skrachovali a bývalý slávny výrobca nábytku dodýchava. Nezamestnanosť tu už dávno prekročila dvadsať percent.
Biala Podlaska je všade v Poľsku -- a tak tlač už celé týždne živí nádeje na výdatnú americkú dolárovú injekciu. "Lietadlová loď Poľsko," znie titulok na obálke jedného z varšavských časopisov. A autor hneď aj vyratúva, čo by to znamenalo, keby sa americké základne z Ramsteinu, Frankfurtu či Bitburgu presťahovali do Poľska: 20 000 nových pracovných príležitostí a 150 miliónov dolárov z každej základne." Američania už síce jasne povedali, že veľké letiská ako Ramstein alebo Spangdahlem zostanú na svojom mieste, ale v Poľsku ľudia takého správy radi neberú na vedomie. Ba dokonca ani zmluvný záväzok NATO voči Rusku, že v nových členských štátoch nebudú rozmiestnené americké jednotky, sa nikomu nejaví ako prekážka. K ružovému obrazu USA v Poľsku významne prispievajú i milióny poľských emigrantov za morom.
Mnohí Poliaci by americké základne na svojom území považovali za spravodlivú odmenu postoja varšavskej vlády v irackej otázke. Premiér Leszek Miller nielenže podpísal tzv. vyhlásenie ôsmich, ale Američanom sľúbil vojenskú podporu aj v tom prípade, ak by Bezpečnostná rada OSN neprijala už nijakú rezolúciu.
V Bialej Podlaskej však o vojne nehovorí nikto. Namiesto toho tu všetci radšej snívajú sen o veľkých investíciách.