Juhokórejský prezident Roh Mu-hjon prichádza do Pchjongjangu ako vôbec prvá hlava štátu cez spoločnú hranicu, ktorá je najstráženejšou na svete. Ide o symbolické gesto, za ktoré však Soul bude musieť zaplatiť. Ekonomickou a potravinovou pomocou. A komunistický vodca Kim Čong-il si to dobre uvedomuje.
Stretnutie diktátora Kim Čong-ila pred siedmimi rokmi s vtedajším juhokórejským prezidentom Kim Te-džunom pomohlo znížiť napätie na oboch stranách ostrova, aj keď len na krátky čas. O dva roky neskôr vypukla ďalšia kríza, tentoraz pre jadrový program stalinistického režimu. Summit však otvoril nové možnosť ekonomickej spolupráce a hlavne stretávanie sa členov rodín rozdelených kórejskou vojnou v rokoch 1950 až 1953. Odvtedy sa aspoň na chvíľu mohli vidieť a objať tisíce ľudí, ktorí sa nevideli celých 50 rokov. A aj keď sa to všetkým nepodarí, pretože na rodinné stretnutia, ktoré sa konajú na severokórejskej strane hranice, existuje poradovník, určite išlo o jeden z najúspešnejších výsledkov summitu.
"Budem prvým juhokórejským prezidentom, ktorý od čias kórejskej vojny prekročí demilitarizovanú zónu," vyhlásil pred odchodom do Pchjongjangu Roh Mu-hjon. Nedá sa však očakávať, že bude tlačiť na podpísanie mierovej zmluvy. Obe krajiny sú totiž technicky stále vo vojne, konflikt sa v roku 1953 skončil len prímerím. Nebude sa zrejme hovoriť ani o dodržiavaní ľudských práv, o pracovných táboroch či o nukleárnom programe KĽDR. Severná Kórea potrebuje hlavne pomoc pri obnove infraštruktúry zničenej nedávnymi záplavami a pre režim Kim Čong-ila je nevyhnutná aj energetická pomoc. Je pravdepodobné, že oboje mu juhokórejský prezident prisľúbi po odvysielaní televíznych záberov, ako peši prekračuje spoločnú hranicu.