Spojené štáty vyjadrili vážne znepokojenie nad správami o vojnových zločinoch aj zločinoch proti ľudskosti spáchaných na obyvateľoch regiónu Tigraj na severe Etiópie zo strany miestnych bezpečnostných zložiek a ich spojencov. Uviedol to hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.
„Spojené štáty opätovne zdôrazňujú svoje vážne znepokojenie nad pokračujúcimi správami o etnicky motivovaných zverstvách spáchaných amharskými úradmi v Tigraji,“ povedal Price. Dodal, že Washington hlboko „znepokojuje najmä zistenie, že tieto činy predstavujú etnické čistky“. Price vyzval všetkých aktérov konfliktu na severe Etiópie, aby skončili s porušovaním ľudských práv a násilím voči civilistom.
Išlo o reakciu na správu „We Will Earse You From This Land“, ktorú publikovali organizácie Amnesty International a Human Rights Watch. Tá opisuje zločiny proti ľudskosti a etnické čistky páchané na ľuďoch zo západného Tigraju.
Násilie, humanitárna kríza a migrácia
Pod vedením premiéra Abiyho Ahmeda, držiteľa Nobelovej ceny za mier, sa v krajine rozpútala občianska vojna, ktorá prináša mnoho utrpenia na oboch stranách. Predstavitelia bezpečnostných zložiek počas ozbrojeného konfliktu násilným a koordinovaným spôsobom vyhnali státisíce obyvateľov západného Tigraja, mnohých vraždili, znásilňovali, vystavili hladu, uviedla AFP.
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov v dôsledku vojny opustilo Etiópiu za 17 mesiacov konfliktu približne 942-tisíc ľudí. Prevažne do Sudánu, Somálska a Eritrei. Podľa odhadov nemá v postihnutých regiónoch prístup k adekvátnemu jedlu deväť miliónov ľudí.
Svedectvá obetí
Hrozivú situáciu v regióne dokazujú predovšetkým svedectvá obetí. „Bola som v meste Dasha, kde mám svoje kaderníctvo. Šesť vojakov prišlo dovnútra. Dvaja z nich ma znásilnili. Povedali: ´Ty si Tigrajčanka, mala by si zmiznúť zo západnej strany rieky Tekeze. Si diabol a my očisťujeme tvoju krv!´,” opisuje udalosti jedna z obetí.
Príbehy ľudí zdokumentovali organizácie Amnesty International a Human Rights Watch. V rámci prípravy správy urobili rozhovorili s viac ako 400 utečencami z Tigraju. Svedectvá zachytávajú násilné činy páchané na nevinných civilistoch.
„Počas prvých dvoch mesiacoch ich kontroly vyrabovali všetko v meste. Zobrali všetky plodiny, naše kravy, nemali sme čo jesť. Zobrali nám všetko, čo sme mali,“ opisuje udalosti farmár zo zasiahnutej oblasti.
Muž z mesta Humera hovoril o násilí, ktoré páchali vojaci na ľuďoch, ktorých držali zavretých v miestnom sklade. Nemali prístup k jedlu, vode, k hygiene. Niekoľkí ľudia podľa jeho slov podľahli následkam týrania.
Začiatkom minulého roka prišla ahmarská armáda, známa ako Fanos, a domobranci do mesta Adi Goshu. Odvliekli odtiaľ asi 60 mužov k rieke Tekeze.
„Strieľali na nás, ja som padol prvý a potom som videl ako zastrelili aj ostatných predo mnou,“ hovorí 74-ročný svedok, ktorý incident prežil. „Ľudia za mnou padali na mňa, prikryli ma svojimi telami... A potom povedali: ´Tigrajci neumierajú tak ľahko, strieľajte znova!´, “ uvádza Amnesty International vo svojej správe výpoveď jedného zo svedkov. Správa tiež informuje, že etiópske úrady popierajú šokojúci rozsah zločinov.
Odporúčania správy
Na základe svedectiev a dôkazov vyjadrili organizácie obavy zo situácie v regióne. „Etiópska vláda musí vyzvať bezpečnostné sily a milície, aby ukončili tieto zverstvá, umožnili prístup humanitárnej pomoci, a to aj do väzenských zariadení, a aby podporili snahy o spravodlivosť,“ uvádzajú Amnesty Internation a Human Rights Watch.
Organizácie tiež vyzývajú, aby akákoľvek dohoda medzi všetkými stranami zahŕňala nasadenie medzinárodných mierových síl s cieľom ochrániť civilistov západného Tigraju. Je to nevyhnutné nielen kvôli ochrane ľudských práv, ale aj preto, aby sa ľudia dostali k humanitárnej pomoci. Podľa správy by tieto výzvy mali podporovať aj medzinárodní a regionálni partneri Etiópie.
Popri Ukrajine sa zabúda na ostatných
V dôsledku vojny na Ukrajine svetová komunita presunula väčšinu pozornosti z iných vojenských konfliktov na konflikt v Európe. Tento prístup kritizoval aj predseda Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus, uvádza The Guardian.
Podľa jeho slov sa konfliktom po celom svete, vrátane jeho rodnej Etiópie, nevenuje rovnako veľa pozornosti. Možno je to preto, že ľudia, ktorých sa konflikt týka, nie sú bieli, cituje The Guardian. Minulý mesiac Tedros vyjadril obavy, že „nikde na Zemi nie je zdravie miliónov ľudí viac ohrozené než v etiópskom regióne Tigray“.
Etiópska vláda 24. marca s okamžitou platnosťou vyhlásila neobmedzené humanitárne prímerie s cieľom urýchliť dodávky humanitárnej pomoci do Tigraja, kde čelia hladomoru státisíce ľudí. S ukončením bojov súhlasili o pár hodín neskôr aj povstalci z Tigrajského ľudového oslobodzovacieho frontu. „Od vyhlásenia humanitárneho prímeria malo do regiónu prísť 2 000 kamiónov s humanitárnou pomocou. Namiesto toho prišlo 20,” povedal Tedros Adhanom Ghebreyesus.
„Toto je jedno z najdlhších a najhorších obliehaní aj eritrejskými aj etiópskymi vojskami v modernej histórii,“ cituje ďalej The Guardian. „Svet si neváži ľudské rasy rovnako. Niektoré sú si viac rovné než iné.“ Tedros kritizoval aj média za to, že nedostatočne pokrývajú konflikt v Etiópii.
Prečo sa v Etiópii bojuje
Napätie medzi vládou a kedysi rebelantským hnutím Tigrajský ľudový oslobodzovací front (TPLF) sa formovalo niekoľko rokov, informuje New York Times. Po tom, ako sa stal premiérom Abiy Ahmed, ktorý bol v minulosti taktiež členom hnutia TPLF, a založil novú stranu s cieľom oslabiť pozíciu Tigrajcov, sa napätie ešte viac prehĺbilo.
Situácia sa vyostrila v septembri 2020. V oblasti Tigraj sa konali regionálne parlamentné voľby - aj napriek tomu, že ich premiér odložil na nasledujúci rok z dôvodu s pandémie, vysvetľuje ďalej New York Times. Samotný konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri 2020, keď predseda etiópskej vlády Abiy Ahmed poslal do regiónu vojakov tvrdiac, že ide o reakciu na ozbrojené útoky povstalcov z Tigrajského ľudového oslobodzovacieho frontu na vojenské tábory.
Zo sľubovaného rýchleho a nekrvavého víťazstva sa stala dnes už 17-mesačná krvavá občianska vojna.
Kto sú TPLF
Tigrajský ľudový oslobodzovací front vznikol v polovici 70. rokoch minulého storočia ako malá milícia, ktorá bojovala proti marxistickému vojenskému diktátorskému režimu. V roku 1991 sa im podarilo zvrhnúť vládu. Napriek tomu, že etnická menšina Tigrajcov tvorí len približne sedem percent celkovej populácie štátu, práve tigrajské hnutie riadilo krajinu až do roku 2018.
Strana začala strácať popularitu po smrti premiéra Melesa Zenawiho v roku 2012. To viedlo v roku 2016 k veľkým protivládnym protestom, ktoré pomohli k moci dnešnému premiérovi Abiymu Ahmedovi, vysvetľuje ďalej New York Times.
Držiteľ Nobelovej ceny
Po zvolení na post premiéra, upevnil Abiy Ahmed vzťahy s prezidentom susednej Eritrei Isaiasom Afwerkiom, ktorý je známy svojim negatívnym postojom voči Tigrajcom.
Medzinárodná scéna považovala zblíženie krajín za veľký krok k mieru, pretože štáty udržiavali voči sebe nepriateľské postoje 20 rokov. O rok neskôr dostal za tento čin Abiy Ahmed Nobelovú cenu za mier.
