Mala tituly z Oxfordu aj z Harvardu, patrila k jednému z najvplyvnejších rodov v Ázii a v rokoch 1988 až 1990 a 1993 až 1996 šéfovala pakistanskej vláde. V roku 1988 sa Benazír Bhuttová dokonca stala prvou premiérkou moslimskej krajiny a v 35 rokoch najmladšou ženou v tejto funkcii na svete. V čele vlády skončila vždy pre údajnú korupciu a v roku 1999 za ňu bola v neprítomnosti odsúdená. Tento rok v októbri sa po viac ako ôsmich rokoch vrátila do vlasti, aby sa zapojila do januárových parlamentných volieb.

Obdivovaná a charizmatická intelektuálka, ktorá sa na verejnosti často objavovala s výraznými okuliarmi, sa v exile snažila očistiť svoje meno. Sľubovala, že sa vráti do Pakistanu, aby ukončila vojenskú diktatúru. Z exilu viedla opozičnú Pakistanskú ľudovú stranu, no do vlasti sa vrátila ako potenciálny spojenec prezidenta Parvíza Mušarráfa, ktorý prevzal moc v krajine po prevrate v roku 1999.

Benazír Bhuttová sa narodila 21. júna 1953 v Karáčí v bohatej statkárskej rodine ako dcéra politika Zulfikara Alího Bhutta. Ten bol šesť rokov prezidentom republiky a premiérom a po rokoch vojenského režimu sa zaslúžil o nastolenie demokracie. V roku 1977 ho však zosadil generál Zijául Hak a po dvoch rokoch vo väzení ho nechal popraviť. "Keď som stála nad jeho hrobom, sľúbila som si, že nebudem mať pokoj, kým sa do Pakistanu nevráti demokracia," napísala Bhuttová vo svojich spomienkach.

V roku 1977 sa po návrate domov zo študijných pobytov v zahraničí zapojila okamžite do protestných akcií proti diktatúre generála Haka. Viac ráz sa preto ocitla vo väzení. Keď ju prepustili, odišla do exilu v Londýne a v Paríži, odkiaľ sa vrátila za jasotu svojich prívržencov v roku 1986. Po smrti generála Haka sa v roku 1988 stala premiérkou. Ako stúpenkyňa demokracie a rovnoprávnosti žien bola po rokoch vojenskej nadvlády pre Pakistancov veľkou nádejou. Predsavzatie, že z krajiny urobí moderný moslimský štát, sa jej však nepodarilo splniť.

V roku 1990 ju odvolali z postu po prvý raz pre údajnú korupciu a zneužívanie moci. Bhutová sa nevzdala a v roku 1993 po výhre vo voľbách zasadla na premiérske kreslo po druhý raz. O tri roky neskôr ju odvolali znova. V čase, keď ju doma odsúdili za korupciu na päť rokov väzenia, bola s rodinou v Londýne. Odtiaľ sa vrátila až po Mušarráfovej amnestii v tomto roku. Pre milióny prívržencov bola až do svoje smrti nádejou, pre odporcov, najmä islamských radikálov, nenávideným nepriateľom.