Zrušenie víz pre Slovákov a naši vojaci v mierových misiách. Minimálne v týchto dvoch témach je meno nového amerického prezidenta zaujímavé aj pre Slovákov. Od nového nájomníka Bieleho domu bude totiž do veľkej miery záležať to, kedy budeme môcť za "veľkú mláku" cestovať bez víz v pase.

Víza zruší Bushov následník
Bol to práve súčasný americký prezident George W. Bush, ktorý inicioval kampaň za zrušenie vízovej povinnosti do Spojených štátov pre nové členské krajiny Európskej únie. Medzi nimi je aj Slovensko.
Na konci roku 2006 prišiel Bush na summite v Estónsku s tým, že noví členovia únie sú jeho vernými spojencami v boji proti terorizmu, za čo by sa im chcel odvďačiť zrušením víz. Spustila sa tým celá mašinéria návrhov, úvah a špekulácií, ako a pre koho by sa mali víza zrušiť. V tom čase mohli do Spojených štátov cestovať len "starí" členovia únie okrem Grékov, z nových mali toto "privilégium" iba Slovinci.
Minulý rok v lete obe komory Kongresu "odklepli" zákon, ktorý stanovuje podmienky na zaradenie krajín do bezvízového režimu. Finálny krok urobil opäť Bush, keď k zákonu pridal svoj podpis. Teraz záleží už len na splnení kritéria o neprekročení stanoveného počtu odmietnutých víz, zavedení biometrických pasov a doladení technických podmienok nielen na slovenskej, ale aj americkej strane. Výmena hlavy štátu v Bielom dome by pritom do tohto dobre rozbehnutého procesu nemala zasiahnuť. "Podmienky sú jasne stanovené. Niektoré už spĺňame, ďalšie splníme v dohľadnom čase. Predpokladám, že zmena prezidenta by nemala znamenať zmenu zákona," povedala pre HN štátna tajomníčka rezortu diplomacie Diana Štrofová. Môže to podľa nej len nepatrne ovplyvniť prístup k jednotlivým kandidátom, nie však samotný proces.
"V tejto chvíli to už ani nie je záležitosť prezidenta, je to vec konkrétnych dojednaní, splnenia podmienok," tvrdí bývalý slovenský veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora. Ktokoľvek bude novým americkým prezidentom, podľa Bútoru nijakým spôsobom nezasiahne do už rozpracovanej agendy. "Nakoniec, príslušnú legislatívu schválili demokrati aj republikáni, sú stanovené jasné pravidlá."

Žiadni vojaci
S osobou terajšieho prezidenta Busha sa spája aj invázia spojeneckých vojakov do Iraku. V operácii Iracká sloboda pôsobili v rámci niekoľkotisícového medzinárodného kontingentu aj slovenskí vojaci.
Bush sa dostal do prezidentského kresla v januári 2001. O pol roka neskôr jeho vláda utrpela šok -- teroristický útok na newyorské dvojičky, pri ktorom zahynuli tisíce ľudí. Po ňom sa rozbehol boj proti terorizmu najskôr v Afganistane, neskôr v Iraku.
Slovenskú misiu vyslala do Iraku ešte bývalá vláda Mikuláša Dzurindu. Prví vojaci odišli v júli 2003. Úlohou vojakov boli predovšetkým odmínovacie práce, neskôr parlament schválil rozšírenie mandátu jednotky tak, aby mohli naši vojaci školiť iracké bezpečnostné sily v odmínovaní a ničení munície. Postupne sa v Iraku vystriedalo viac ako 700 slovenských vojakov. Nová vláda premiéra Roberta Fica však rozhodla v roku 2006 o ich stiahnutí. "Spôsob vedenia vojny v Iraku nebol podľa nás v súlade s medzinárodným právom, čo bol dôvod na stiahnutie vojakov," argumentoval pre HN predseda zahraničného výboru Boris Zala.
Poslední naši vojaci sa domov vrátili vo februári 2007. Počas tohto obdobia zahynuli v Iraku štyria Slováci.
Toto rozhodnutie zrejme nezmení ani výmena v Bielom dome. "Podľa mňa sa nedá očakávať, že by sa to zmenilo, či už americké voľby vyhrá ten alebo ten," povedal pre HN bezpečnostný analytik Ivo Samson. Irak je pritom jediná misia vo svete, ktorá je pod vedením amerických vojsk. Zala s tým súhlasí. "O stiahnutí vojakov z Iraku sme sa nerozhodovali na základe toho, aká administratíva je v Bielom dome."
Podľa Samsona neexistujú dôvody na to, aby sa účasť slovenských vojakov v mierových misiách presúvala. "Už teraz je napnutá do maxima, je tam tých 600 vojakov, ktorí sú okamžite nasaditeľní. Sú v misiách a viac ich nebude."