Britský sudca dnes povolil vydanie zakladateľa serveru WikiLeaks Juliana Assange do Spojených štátov, kde je stíhaný okrem iného za špionáž. Konečné rozhodnutie vo veci teraz patrí britskému ministerstvu vnútra.

Assange, ktorý sa bráni vydaniu do USA už niekoľko rokov, sa ešte môže snažiť rozhodnutie ministerky Priti Patelovej ovplyvniť zaslaním relevantných dokumentov a prípadne sa proti jej verdiktu odvolať na britský najvyšší súd.

Assange čelí v USA viacerým obvineniam, okrem iného zo špionáže kvôli tomu, že na serveri WikiLeaks zverejnil americké tajné vládne dokumenty o amerických vojenských misiách v Afganistane a v Iraku.

V prípade odsúdenia by mu v USA hrozilo až 175 rokov väzenia, tvrdia jeho právnici. Assange svoju vinu popiera a okrem iného sa obhajuje tým, že konal ako novinár a že je chránený prvým dodatkom americkej ústavy, ktorá zaručuje slobodu vyjadrovania. Nazdáva sa tiež, že ho americká prokuratúra stíha z politických dôvodov.

​Zakladateľ WikiLeaks sa najskôr sedem rokov ukrýval let na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne, kedy sa vyhýbal vydaniu do Švédska. Tamojšie úrady ho stíhali pre podozrenie za znásilnenie a sexuálne obťažovanie. Švédsko neskôr obvinenie stiahlo kvôli vypršaniu premlčacej lehoty.

Od roku 2019 je Asssange v londýnskej väznici, kde sa ocitol pre porušenie pravidiel kaucie v ďalšom právnom spore.

Britský súd už v minulosti odmietol žiadosť USA o vydanie pre obavy, že by Assange spáchal v tvrdých väzenských podmienkach v Spojených štátoch samovraždu. Washington následne poskytol Británii záruky, že by so zakladateľom WikiLeaks nezaobchádzalo tak zle, ako tvrdia jeho právnici. Britský najvyšší súd potom v decembri rozhodol, že vydanie Asange môže pokračovať.