Odpoveď na otázku, či je možné pomocou modernej techniky oživiť prehistorické, dávno vyhynuté zvieratá, fascinuje nielen vedcov, ale aj širokú verejnosť. Vedcom sa podarilo po rokoch výskumu získať kompletnú genetickú informáciu z mamuta pomocou náročného procesu z chumáča mamutej srsti, ktorú si výskumníci kúpili cez internet. Takéto pokusy sa však nestretávajú s pochopením všetkých odborníkov. "Mne sa zdá scestné snažiť sa naklonovať mamuta. Aj keby sa to vedcom podarilo, prakticky v momente by zdochol," povedal pre HN profesor paleontológie Peter Holec z Univerzity Komenského.

Mamuty a faraóni
Doteraz sa podarilo z mŕtvych mamutov získať iba malé útržky ich genetického kódu. Takéto genetické dáta sú väčšinou poškodené a nie je možné ich použiť na klonovanie prehistorických tvorov. Aj keď výskum amerických vedcov nebol zameraný na možnosti klonovania mamutov, sami autori priznávajú, že ich výskum sa dá použiť aj na účely klonovania. Najreálnejšou možnosťou, ako by mohli mamuty srstnaté opäť ožiť, je zmeniť viac ako 20-tisíc genetických informácií v kóde slona. "Najbližšie má totiž mamut práve k indickému slonovi," vysvetľuje Holec.
Pre našich predkov boli mamuty nesmierne dôležité, okrem nebezpečného protivníka v nich nachádzali aj nenahraditeľný zdroj potravy. Enormné množstvo mäsa, ktoré lovci získali z desaťtonového zvieraťa, stačilo viac ako 400 ľuďom na niekoľko týždňov. Navyše, spomedzi všetkých zvierat megafauny, ktorá vymrela počas doby ľadovej pred zhruba 10-tisíc rokmi, prežili práve mamuty najdlhšie. Moderný výskum dokonca odhalil, že malá črieda týchto zvierat prežila na Wranglerovom ostrove na Sibíri až do roku 1 600 pred naším letopočtom. "Dnes vieme, že mamuty žili ešte aj v čase faraónov," hovorí Holec.

Žili aj na Štrkovci
V poslednej dobe ľadovej žili mamuty aj na našom území. "Na Slovensku je viacero nálezísk nielen mamutov, ale aj lesných slonov, ktoré žili v teplých obdobiach medziľadových dôb," hovorí profesor Holec. Najviac nálezov je podľa neho na našom území pri riekach, napríklad pri Dunaji, ale mamuty sa našli aj na bratislavskom Štrkovci.
Najnovší výskum by mohol tiež objasniť, prečo vlastne tieto obrovské bylinožravce vyhynuli. Doteraz bola najpravdepodobnejším vysvetlením klimatická zmena, ale časť vedcov tvrdí, že všetky mamuty vylovili a skonzumovali naši predkovia. "Mamuty mali významné postavenie v živote našich predkov," tvrdí Holec. V tom čase ich lovili ľudia v skupinách približne po desiatich a svoje táboriská presúvali podľa pohybu zveri. Uloviť mamuta nebolo jednoduché, dávnejšiu predstavu praľudí kopajúcich jamy, do ktorých lákali vyplašené zvieratá, nahradila moderná predstava lovcov s otrávenými šípmi, ktorí lovili podobne, ako to robia niektoré africké kmene doteraz. Mamuty patrili do skupiny takzvanej megafauny, ktorá hromadne vymrela na konci poslednej doby ľadovej.