Švédsko a Fínsko v máji spoločne vyjadria vôľu vstúpiť do NATO. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na švédske a fínske médiá.
Dvojica severoeurópskych krajín dlho odmietala členstvo v Severoatlantickej aliancii. Po ruskej invázii na Ukrajinu však zásadne zmenila svoj doterajší postoj. Moskva oba štáty pred vstupom do NATO dôrazne vystríhala.
Rozhodujúci máj
Švédsky denník Expressen a fínsky denník Iltalehti s odvolaním sa na zdroje blízke rokovaniam uviedli, že sa v týždni od 16. mája stretnú vrcholní predstavitelia oboch krajín, aby potom verejne oznámili cieľ vstúpiť do zatiaľ tridsaťčlennej obrannej aliancie.
Podľa skorších informácií by mal byť fínsky prezident Sauli Niinistö na štátnej návšteve Švédska v dňoch 17. a 18. mája.
V oboch krajinách sa po februárovom začiatku vojny na Ukrajine rozprúdila debata o tom, či kvôli bezpečnosti nebude lepšie, aby sa stali členmi NATO.
Tým by im totiž bola zabezpečená kolektívna obrana v prípade napadnutia treťou krajinou.
Zmena verejného diskurzu
Vo Fínsku, ktoré s Ruskom zdieľa 1 300 kilometrov dlhú pozemnú hranicu, už o problematike od minulého týždňa diskutujú poslanci. Podľa prieskumov verejnej mienky vstup do NATO podporuje 60 až 70 percent Fínov, pred ruskou inváziou na Ukrajinu to bola len zhruba štvrtina respondentov.
Švédsko už skôr avizovalo, že chce mať o možnom členstve jasno do konca mája. Vstup doteraz neutrálnej krajiny do vojenskej aliancie schvaľuje podľa posledného prieskumu 57 percent opýtaných. V marci sa v prieskume prvýkrát v histórii krajiny za vstup do aliancie vyslovila nadpolovičná väčšina Švédov.
Rusko obom štátom opakovane pohrozilo, že ich vstup do NATO by mal vážne politické a vojenské dôsledky.