Vojnové zábery a fotografie podľa expertov ukazujú, že ruské tanky majú vadu, o ktorej západné armády vedia už desiatky rokov. Hovoria o nej ako o „efekte čertíka v krabičke“. Podľa expertov mala Moskva tento problém predvídať.
Problém tkvie v spôsobe skladovania munície v tankoch. Na rozdiel od západných vozidiel ruské tanky svoju muníciu vozia v delových vežiach, kvôli čomu sú veľmi zraniteľné.
Aj nepriamy zásah totiž môže spôsobiť reťazovú reakciu a následnú explóziu celého zásobníka s až 40 strelami. Tlaková vlna takého výbuchu môže byť dostatočne silná na to, aby vystrelila vežu tanku do výšky dvojposchodového domu.
„Pozorujeme vývojovú chybu ruských tankov,“ uviedol Sam Bendett z programu ruských štúdií pri výskumnom centre Nová americká bezpečnosť.
„Každý úspešný zásah... spôsobí vznietenie munície a následnú ohromnú explóziu, ktorá doslova odpáli vežu,“ povedal.
„Táto chyba robí z tankovej posádky, ktorá má v priemere troch mužov, veľmi ľahký terč,“ opísal Nicholas Drummond, obranný analytik, ktorý sa špecializuje na pozemný boj, a bývalý britský armádny dôstojník. „Keď sa nedostanete v prvej sekunde von, ste nahraní,“ povedal.
Vada sa dostala do povedomia západných armád počas prvej a druhej vojny v Perzskom zálive v rokoch 1991 a 2003, kedy množstvo irackých tankov T-72 ruskej výroby postretol rovnaký osud – veže odstrelené od korby tanku po zásahu protitankovou strelou.
Rusko sa podľa Drummonda z Iraku nepoučilo a mnoho jeho tankov na Ukrajine má rovnakú chybu. Keď v roku 1992 prišiel do služby tank T-90, následník tanku T-72, jeho pancier bol vylepšený, ale systém prebíjania zostal rovnaký, čo z tanku robí vozidlo rovnako zraniteľným, ako bol aj jeho predchodca. Výnimkou nie je ani verzia T-80, ktorá je tiež nasadená na Ukrajine.
Chyba tankov má aj svoje výhody
Sam Bendett podotýka, že táto konštrukcia tanku má ale aj svoje výhody. Rusko si podľa neho tento systém zvolilo, pretože ušetrí miesto, tank je vďaka nemu nižší a je ťažšie zasiahnuť ho v boji.
Pre západné armády bol však Irak dostatočnou skúsenosťou a „poučili sa, že muníciu v tanku treba oddeliť“, povedal Drummond a poukázal na príklad amerického bojového vozidla Stryker vyvinutého po prvej vojne v Zálive.
„Má na vrchu kanón aj s muníciou, ktorý nijako nezasahuje do kabíny posádky. Takže aj keď dostane zásah a vybuchne, posádka je dole stále v bezpečí. To je šikovný dizajn,“ dodal.
Americký tank M1 Abrams využívaný Spojenými štátmi aj ďalšími spojencami má muníciu v uzavretom zásobníku, odkiaľ ju vyberá štvrtý člen posádky a prebíja kanón.
Dvierka medzi zásobníkom munície a kabínou posádky sú tak vždy otvorené len na krátku dobu, a pokiaľ je tank zasiahnutý, vo veži exploduje len jedna tanková strela.
„Presný zásah môže tank poškodiť, ale nemusí nutne zabiť posádku,“ vysvetľuje Bendett. Drummond rovnako dodal, že munícia vo výzbroji západných armád niekedy začne horieť pod vplyvom tepla zo zásahu nepriateľskou strelou, ale vybuchnúť nemusí.
Presný počet zničených ruských tankov je ťažké určiť
Zistiť, koľko presne ruských tankov bolo na Ukrajine zničených, nie je jednoduché. Podľa spravodajského pozorovacieho webu Oryx ich k 28. aprílu bolo zničených 300 a ďalších 279 bolo buď poškodených, opustených, alebo sa ich posádka vzdala. Web však započítava len prípady, pri ktorých má obrazový dôkaz, celkové číslo teda môže byť vyššie.
Keď britský minister obrany Wallace uviedol svoj odhad 580 zničených ruských tankov na Ukrajine, hovoril aj o 15-tisícoch zabitých ruských vojakoch. Je ťažké odhadnúť, koľko z nich tvoria posádky tankov. Pochybnosti ale nie sú o tom, že nahradiť posádky nie je jednoduché.
Tankistický výcvik môže trvať až 12 mesiacov, povedal pre CNN Aleksi Roinila, bývalý člen tankovej posádky fínskych ozbrojených síl. „A to je ešte rýchlo,“ dodal.
Nahradiť stovky posádok je preto pre Rusko ťažká úloha. Najmä keď tanky, ktoré potom majú používať, majú takúto chybu.