Poľský prezident Alexander Kwašniewski sa môže považovať za šťastného. Jeho krajina, ktorú dejiny kedysi ťažko skúšali, stojí dnes v Iraku na strane víťazov. Z vôle amerického prezidenta Georgea W. Busha Poľsko nielenže dostane vlastný vojenský sektor na severe Iraku, ale americký prezident sa chce Kwašniewskemu aj osobne poďakovať počas krátkej návštevy v Krakove. Poľsko patrí k víťazným mocnostiam -- a to treba osláviť.
Škoda len, že Kwašniewskeho oneskorené víťazstvo nad dejinami pripomína i viaceré historické porážky. Veď Poľsko bude hrať v Iraku úlohu okupačnej mocnosti -- a irackí Kurdi plánovanú poľskú správu odmietajú. Pre krajinu, ktorá kedysi sama trpela delením a obsadením, je to trpká irónia osudu. K tomu má ešte Poľsko v Iraku spolupracovať s problémovými štátmi, ako sú Ukrajina, Albánsko alebo Rumunsko. Táto pozoruhodná aliancia v sebe naozaj nemá nič z "novej Európy", o ktorej po ukončení studenej vojny snívali národy.
Najväčšou porážkou je však rozdelenie Európskej únie. Pochopiteľne, zaň nie je zodpovedné len Poľsko, patričný diel historickej viny nesú i ďalší bojovní kohúti. Avšak na Varšavu padá osobitná zodpovednosť práve preto, že sa počíta k "víťazom". S napätím možno čakávať, či si Kwašniewski túto zodpovednosť uvedomí, keď sa v najbližších dňoch stretne s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom a francúzskym prezidentom Jacquom Chiracom. Dobre urobí ten, kto Kwašniewskemu pripomenie, že Berlín a Paríž sú k Varšave bližšie ako Washington. (hn/gaf)