Staronový francúzsky prezident Emmanuel Macron bol dnes v Elyzejskom paláci slávnostne uvedený do funkcie.
Priority prezidenta
"Bude treba rezolútne konať, v mene Francúzska i Európy. Treba konať tak, aby nedošlo k ďalšej eskalácii ukrajinskej krízy, podporiť demokraciu a odvahu. Musíme vybudovať nový európsky mier," prehovoril francúzsky prezident.
Pokiaľ ide o vnútornú politiku, staronový prezident sľúbil transformáciu zdravotníctva i školstva, zjednodušenie pravidiel pre investovanie, boj za rovné postavenie žien a mužov či za životné prostredie.
"Sľubujem, že im odovzdám planétu, ktorá bude lepšia k životu, a Francúzsku, ktorá bude lepšia a silnejšia," odkázal ďalším generáciám v príhovore, ktorý v sále počúvala aj dvojica jeho predchodcov Nicolas Sarkozy a François Hollande.
Protiváha k Macronovi
Macronovi sa síce podarilo dobyť Elyzejský palác, teraz však podľa pozorovateľov musí zjednotiť rozdelených Francúzov. Voľby zákonodarcov v krajine, v ktorej mnoho ľudí pre Macrona hlasovalo len ako za "menšie zlo", sa totiž uskutočnia už v júni.
Bez parlamentnej podpory by prezident nebol schopný presadzovať kľúčové reformy.
Aj preto tento týždeň Macronova strana oznámila, že za účelom volebného víťazstva uzavrela koalíciu s dvoma centristickými zoskupeniami a zmenila meno z Republika v pohybe (LREM) na Obnova (Renaissance).
Vo Francúzsku sa však formuje aj ľavicová koalícia, ktorá chce byť protiváhou k Macronovi. Lídrom rodiaceho sa partnerstva je Nepodrobené Francúzsko (LFI) a jej šéf Jean-Luc Mélenchon. Do koalície s ním pôjdu socialisti alebo ekologická strana.
Keď sa Macron v roku 2017 stal prvýkrát hlavou štátu, prevzal úrad ako ôsmy a zároveň najmladší prezident Francúzska v ére piatej republiky. Predtým bol ministrom hospodárstva v socialistickej vláde Françoisa Hollandea.
Než vstúpil do politiky, pracoval ako investičný bankár. Od roku 2007 je ženatý s bývalou učiteľkou francúzštiny Brigitte, ktorá je o 25 rokov staršia ako on.