Pracuje na najväčšom a najdrahšom fyzikálnom projekte všetkých čias -- na Veľkom hadrónovom urýchľovači vo švajčiarskej Ženeve. Je expert na počítačovú a jadrovú fyziku a zodpovedá za kontrolný a bezpečnostný systém jedného z experimentov tohto vedeckého megaprojektu. Kvôli minulotýžďnovej poruche supravodivých magnetov sa celý experiment prerušil a jeho opätovné spustenie zaberie vedcom minimálne dva mesiace. "Ide o nesmierne zložité zariadenie. Keby sme zapísali všetky dáta z urýchľovača na CD, vytvorili by každý rok vežu vysokú 10 kilometrov," hovorí úspešný slovenský fyzik Peter Chochula.

Hrdina môže byť aj fyzik
Z jazykovej stránky ho detstvo na dráhu fyzika svetového formátu nepripravilo ideálne. "Vedel som po rusky a po nemecky, čo sa mi neskôr hodilo, keď som pracoval vo Viedni, ale angličtinu som sa musel učiť takpovediac za pochodu," spomína Chochula. Jedna udalosť ho však priviedla na životnú dráhu, ktorej je verný dodnes. Ako siedmak na základnej škole dostal od susedy sci-fi knihu, v ktorej hlavný hrdina bol jadrový fyzik. "Bol to tvrdý frajer a vtedy som si povedal, že aj ja chcem byť jadrovým fyzikom," hovorí s úsmevom Chochula.
Svoju druhú lásku -- počítače -- mu pomohla objaviť až stredná škola, Gymnázium Jura Hronca v Bratislave. "Veľkou inšpiráciou bol pre mňa Ondrej Demáček, priekopník počítačov na Slovensku, ktorý tu učil informatiku. Počítače ma začali nesmierne fascinovať, chodil som pracovať aj s veľkými počítačmi na bratislavskú Patrónku. Osobné počítače totiž v bývalom Československu ešte neboli bežne dostupné, až na konci školy sa objavili legendárne péemdéčka," spomína Chochula. Z matematiky a fyziky ho škola pripravila dokonca tak dobre, že celý prvý rok na univerzite ťažil zo svojich stredoškolských vedomostí. Prirodzenou voľbou smerujúcou k splneniu detského sna bola pre Chochulu jadrová fyzika na Univerzite Komenského v Bratislave.

Miliardy stupňov pod zemou
Po štúdiu pracoval Chochula na viacerých fyzikálnych projektoch ako postgraduálny študent a odborný asistent, až kým sa nedostal na špičkové švajčiarske pracovisko európskeho centra pre časticovú fyziku -- CERN, kde pôsobí dodnes. "Začínal som pred desiatimi rokmi ešte na predchodcovi Veľkého hadrónového urýchľovača, ktorý sídlil v tom istom podzemnom tuneli. CERN je obrovské laboratórium, najväčšie na svete, špecializované na časticovú fyziku, a každý, kto tam prvýkrát príde, je v prvom rade ohromený," spomína Chochula.
Dnes tu zodpovedá za kontrolný systém experimentu ALICE pre Veľký hadrónový urýchľovač. "Tento systém zodpovedá za bezpečnú a spoľahlivú prevádzku experimentu. Od zapnutia detektorov sa stará o veľkosť prúdu a napätia, cirkuláciu plynu aj chladenie," vysvetľuje Chochula. Náš fyzik tak zodpovedá za všetko od elektroniky až po počítačovú bezpečnosť. "Experiment ALICE bude skúmať takzvanú kvark-gluónovú plazmu, čo je nové skupenstvo hmoty, aké existovalo zlomky sekundy po vzniku vesmíru," opisuje Chochula. Podľa teórie je takýto stav hmoty možný pri teplotách okolo 2 000 miliárd stupňov Celzia, čo je približne 100-tisíc krát viac ako teplota vnútri Slnka. "Na zachytenie častíc, ktoré vzniknú po ochladení plazmy, potrebujeme detektor vážiaci viac ako 10-tisíc ton a doslova prepchatý najmodernejšou elektronikou," vysvetľuje Chochula. Práve takýto detektor Chochula riadi.
Aj napriek tomu, že pracuje vo Švajčiarsku, stredisko CERN je v podstate medzinárodné a pôsobia tu tisíce vedcov zo všetkých kútov sveta. "Pracujem tu už desať rokov, ale keď sa hlboko zamyslím, poznám len jedného švajčiarskeho vedca. Aj keď sa tu väčšinou dá stretnúť okolo 6-tisíc ľudí, na Švajčiara je problém natrafiť," hovorí Chochula. Bežne sa tu podľa neho robia mítingy, ktorých každý účastník pochádza z inej krajiny. "Je tu veľa Talianov a Nemcov, ale tiež mnoho Rusov, Američanov a ľudí z Ázie," vymenúva Chochula. "Títo ľudia majú rôzne zvyky a temperamenty, niekedy je skutočne vtipné pozorovať pri spolupráci napríklad Nemca s Talianom," dodáva. Slováci sa však ani tu nestratili, podľa neho ich je v CERN-e až prekvapivo veľa.