Napínavý boj o kandidatúru na post prezidenta Spojených štátov amerických zostáva aj po takzvanom superutorku nerozhodnutý. Zatiaľ čo si John McCain upevnil svoju vedúcu pozíciu medzi republikánmi, demokratickí kandidáti Hillary Rodhamová Clintonová a Barack Obama si ešte nemôžu vydýchnuť. O voliteľoch Republikánskej a Demokratickej strany rozhodovali celkove v 24 štátoch, včerajšok býva preto označovaný za najvýznamnejší deň primárnych volieb v histórii USA.
Clintonová si zabezpečila víťazstvo v ôsmich kľúčových štátoch vrátane najľudnatejšej Kalifornie a New Yorku. Udržala si tiež náskok v celkovom počte "svojich" delegátov. Obama však výraznejšie nezaostal, pričom zaznamenal úspech v najmenej 13 z 22 štátov, kde hlasovali demokrati. Jeho preteky s Clintonovou navyše budú pokračovať v oblastiach, kde je zrejme vo výhode. Clintonová v utorok získala najmenej 354 delegátov, Obama zatiaľ 313. Clintonová sa už môže spoliehať na hlasy 615 delegátov, za Obamom ich stojí 515. Na víťazstvo v súboji o demokratickú nomináciu do boja o prezidentský post je potrebné získať hlasy 2025 delegátov. V utorok sa Clintonová s Obamom uchádzali o podporu 1681 delegátov v 22 štátoch.
Demokratický víťaz bude v novembrových voľbách pravdepodobne čeliť silnému súperovi. Republikán John McCain si získal popularitu svojim nezávislými rysmi, ktoré mu umožňujú odpútať sa od neobľúbenej vlády prezidenta Georgea W. Busha. Ani víťazstvá v Kalifornii, New Yorku a ďalších významných štátoch však nevyradili z hry jeho hlavného rivala, bývalého guvernéra Massachusetts Mitta Romneyho. McCain počas superutorka získal najmenej 395 delegátov, zatiaľ čo Romney sa musí uspokojiť so 107 a bývalý guvernér Arkansasu Mike Huckabee s 98 delegátmi. Celkový doterajší počet dosahuje 497 pre McCaina, 200 pre Romneyho a 141 pre Huckabeeho. Na víťazstvo v súboji o republikánsku nomináciu je potrebné získať podporu 1191 delegátov.
Najdôležitejším štátom superutorka bola Kalifornia, kde sa rozhodovalo o rekordných počtoch delegátov. Clintonová sa tu zviezla na vlne volebnej podpory hispánskych voličov, kým republikána Johna McCaina podporili najmä voliči, ktorých trápi ekonomika a Irak. Z prieskumov pri východe z volebnej miestnosti uskutočnených pre agentúru AP vyplynulo, že hispánski voliči podporili Clintonovú v pomere 2:1. Medzi voličmi senátorky za New York bola aj 32-ročná žena v domácnosti Erendida Vargasová z Los Angeles. "Stane sa prvou ženou-prezidentkou," povedala Vargasová a dodala: "Všetko, čo dokážu muži, dokážeme aj my."
Demokratickí kandidáti v Kalifornii bojovali až o 370 delegátov, republikánskych voliteľov je 170. Guvernér Arnold Schwarzenegger presunul konanie primárnych volieb z júna na február v nádeji, že štát bude mať významnejšiu úlohu v národných súbojoch. Do kalifornských primárok sa zaregistroval rekordný počet voličov - 15,7 milióna alebo 68,5 percenta všetkých oprávnených voličov.
Demokrati aj republikáni považujú za najdôležitejšiu otázku ekonomiku. Demokrati, ktorí pokladajú ekonomiku alebo zdravotníctvo za najdôležitejšie, hlasovali za Clintonovú, zatiaľ čo tí, pre ktorých je najdôležitejšia vojna v Iraku, podporili Obamu. V republikánskom tábore podporovali McCaina voliči, pre ktorých je najdôležitejšia ekonomika a Irak, a jeho súpera Mitta Romneyho zase tí, ktorých najviac trápi nelegálna imigrácia.