"Vedeli sme už dávno, že jednotlivo tieto veci - ako nefajčenie alebo cvičenie - môžu mať vplyv na dĺžku života. Ale toto je po prvýkrát, čo sme sa na ne pozreli naraz," tvrdí šéfka výskumného projektu Kay-Tee Khawová.

Pohár piva za týždeň
Vedci sa k tomu výsledku dopracovali na základe dlhoročného výskumu. Od roku 1993 do roku 2006 sledovali viac ako 20-tisíc osôb vo veku od 45 do 79 rokov v meste Norfolk vo Veľkej Británii. Ich postavenie v spoločnosti bolo rôzne, väčšina z nich však boli belosi. Dôležité však bolo, že v období výskumu nemali žiadne rakovinové ochorenie ani chorobu krvného obehu. Naopak, minimálny význam šéfka projektu prikladala sociálnemu statusu ľudí. "Zistili sme, že sociálna trieda a BMI, index telesnej hmotnosti, skutočne nehrajú veľkú úlohu," povedala Khawová. Práve index telesnej hmotnosti a s ním spojená obezita sa doteraz často považovali za jednu z príčin úmrtí v skorom veku.
Experti ľudí skúmali prostredníctvom dotazníkov, ktoré sledovali štyri základné oblasti: fajčenie, šport, spotrebu alkoholu a konzumáciu ovocia a zeleniny. Žiadny bod v kategórii pohyb dostal napríklad ten, kto pracoval v kancelárii a vo voľnom čase nijako nešportoval. Norma pre spotrebu alkoholu predstavovala týždenne jednu až 14 jednotiek, pričom za jednu jednotku sa považoval pol litra piva, pohár vína alebo pol deci alkoholu. Podiel ovocia a zeleniny v strave sa určoval nezávisle podľa hladiny vitamínu C v krvi, odporúčali však jesť päť kusov ovocia a zeleniny denne.
Roky pozorovania dokázali, že testované osoby s nula bodmi vo všetkých kategóriách mali štyrikrát väčšiu pravdepodobnosť úmrtia ako účastníci so štyrmi bodmi. 60-ročný človek s nulovým skóre je podľa expertov v rovnakom ohrození života ako 74-ročný so všetkými štyrmi bodmi.
Tento výsledok by mal podľa vedcov potvrdiť ešte výskum z iných hľadísk. Khawovej tím však považuje za značne pravdepodobné, že tieto štyri ľahko realizovateľné zásady životného štýlu majú výrazný vplyv na zdravie ľudu stredného a vyššieho veku. "Veľká časť populácie tak môže byť zdravšia len za cenu malých zmien," dodala Khawová.
Pozor na to, kde bývate
Slovenskí odborníci sú však k takémuto tvrdeniu zdržanlivejší. "Socio-ekonomické faktory, ako napríklad fakt, kde bývate, je takisto nezanedbateľný," povedala pre HN Darina Sedláková zo slovenskej kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie. Rovnako dĺžku nášho života ovplyvňuje aj kvalitná zdravotná starostlivosť alebo genetické predispozície. "Je pravdou, že životný štýl sa podieľa na výslednom zdravotnom stave až 60 percentami. V porovnaní s externým životným prostredím ho človek dokáže ovplyvniť, môže si ho zmanažovať každý sám. Ale len čo sú vaše genetické predispozície zlé, neovplyvníte zdravie ani životným štýlom," dodala Sedláková.
Najdlhšie žijú v Andorre
Najvyššieho veku nielen v Európe, ale aj vo svete, sa dožívajú v Andorre. "Andorrčania sa v priemere dlhodobo dožívajú jedného z najvyšších vekov na svete. Možno to pripísať vysokohorskému prostrediu, čistému vzduchu, životnému štýlu, ale určite aj veľmi vysokej kvalite zdravotnej starostlivosti," dodala Sedláková. Slovensko sa v celosvetovom rebríčku ocitlo až na 80 mieste. "Práve zdravotná starostlivosť je to, čo u nás stále zaostáva. Najmä prevencia a podpora zdravia nie sú u nás dostatočné," dodala Sedláková.