Pritom ešte v 90. rokoch tam bolo veľa miest a dedín, v ktorých obe etniká žili spoločne. Jedným z nich bola aj Kosovská Mitrovica na severe provincie.
Dva rozdielne svety
Dnes je mesto striktne rozdelené medzi Albáncov a Srbov. Na jednej strane sa píše azbukou, jazdia tam autobusy do Belehradu, na ktorých sú nápisy iba v cyrilike. Autá tam majú juhoslovanské poznávacie značky KM ako Kosovská Mitrovica. Na druhom brehu rieky Ibar, ktorá delí mesto na dve časti, majú autá už len nové značky KS ako Kosovo. Hovorí sa tam len po albánsky a dajú sa tam kúpiť vlajky Kosovskej oslobodzovacej armády. Oba národy, ktoré mesto obývajú, sa nezhodnú ani v tom, ako sa ich sídlo volá. Albánci povedia len Mitrovica, pretože v Kosove iná nie je. Srbi pridávajú prídavné meno Kosovská, pretože v Srbsku je Mitrovíc viac.
Na oboch stranách v týchto dňoch počujete všade agregáty na elektrinu, pretože spoločným problémom všetkých je to, že nemajú prúd. Problémy s elektrinou majú potenciál etnického napätia. Srbi si myslia, že im elektrárne odstavujú dodávku častejšie ako Albáncom.
Skeptickí Srbi
Srbi sú presvedčení, že sa im na lepšie časy zatiaľ neblýska. "Ešte sme neprehrali, ale musí sa vyriešiť status, musí sa rokovať. Až potom uvidíme, čo bude ďalej," hovorí jeden z nich, ale optimistom, čo sa týka ďalšieho vývoja, v žiadnom prípade nie je. "Bude ešte horšie, problémy Srbov nikto riešiť nebude. Škoda hovoriť."
Srbi vo svojej časti Mitrovice zorganizovali v utorok desaťtisícovú demonštráciu. Vyzývali Rusko, aby neprestalo Srbov podporovať a vyhlasovali, že sa z Kosova nikdy nepohnú. Zaznievali aj protesty proti plánovanej misii EÚ v Kosove. Podľa šéfa Zväzu srbských obcí Kosova Marka Jakšiča by to bol prvý krok k nezávislosti, a tú Srbi nechcú. Srbsko by sa podľa neho malo vzdať budúceho členstva v únii.
Trpké skúsenosti
Pán Jevrosim má plno trpkých skúseností. Akurát nemal čo robiť, stál opretý o plechovú trafiku a bavil sa s predavačom. Do Kosovskej Mitrovice prišiel nedávno. "Ja som takzvaná interne presídlená osoba. Býval som neďaleko Peče, mal som tam dva domy, ale Albánci ich vypálili a teraz v nich býva niekto iný. A nikto mi nepomôže, aby som ich dostal späť. Teraz nemám nič." Nemá ani žiadnu stálu prácu, živí sa drobnými službami a predajom. Jeho denný obrat, podľa jeho slov, je päť až desať eur.
Pred svojím obchodom o pár metrov ďalej práve v tej chvíli zametal Milan Bojkovič. Podľa neho za problémy v Kosove môžu hlavne západné štáty. "Ja som z Obiliča, bolo tam 10-tisíc Srbov a desať percent Albáncov. Teraz sú tam len Albánci. A to spôsobila Európa, a vy sa do nej taktiež počítate. Kosovská Mitrovica musí zostať tak, ako je. My tu, vy tam, a inak to byť nemôže. Spoločne to nejde," vraví mi.
Obavy z násilia
Na albánskej strane mesta postával na križovatke pán Ibrahim. "Nesmie sa bojovať, a potom bude lepšie. Nezávislosť príde určite." Sám si teraz zarába vo Švajčiarsku, kde pracuje v poľnohospodárstve.
Keď sa do Mitrovice prichádza, vodič autobusu sa opýta, kde má zastaviť. Každý, kto sa niekde nevyzná, odpovie: "Niekde uprostred." To je však zlá odpoveď, každá časť tohto mesta má svoje vlastné centrum. Úplne doslovne je uprostred most cez rieku Ibar, ešte donedávna bol opevnený betónovými bariérami a vrecami s pieskom. Celé jeho okolie chránil zvinutý ostnatý drôt. Prejsť cez most mohli len autá armády a medzinárodných organizácií. Na tomto moste sa totiž začali nepokoje pred tromi rokmi. Teraz sa už cezeň môže prechádzať. Všetci sa však boja, čo sa stane, keď dôjde k vyhláseniu nezávislosti. Medzinárodné mierové sily KFOR tvrdia, že všetko majú pod kontrolou. To však hovorili aj pred tromi rokmi. Martin Ježek, spolupracovník HN.