Operný spevák Peter Dvorský v rozhovore pre HN:

Ako si spomínate na prvé stretnutie s Lucianom Pavarottim?
-- Osobne sme sa spoznali v roku 1976 v talianskej La Scale. Pozvali sme si ho ako študenti našej speváckej triedy na takú debatu, posedenie u nás. Prišiel, pretože rád prijímal pozvania medzi mladých spevákov. Bol veľmi príjemný, odpovedal na naše otázky. Nakoniec ma vyprovokoval, ja som neodolal a zaspieval som mu jednu áriu z Puritánov. To bolo vlastne naše zoznámenie. Pavarotti nás potom pozval na do Modeny na svoj veľký benefičný koncert. Stáli sme s ním na pódiu. Tú spomienku si teraz budem chrániť ako oko v hlave, už sa nikdy nezopakuje. Odvtedy sme sa stretávali častejšie, už sa na mňa pozeral inak.

Boli ste blízki priatelia?
-- Postupne vzniklo medzi nami priateľstvo. Spočiatku som bol popri ňom len taká malá hviezdička. Neskôr sme sa stretávali na javiskách už ako kolegovia, ktorí sa striedajú v rovnakých úlohách, alebo sme sa stretli na nejakom veľkom benefičnom koncerte. Keď koncertoval v Košiciach, bol som za ním navštíviť ho. Keď ma zbadal, vyobjímal ma. Niektoré z jeho nahrávok sú neopakovateľné a nedajú sa nahradiť.

Bol pre vás vzorom?
-- Určite áno. Bol pre mňa veľkým vzorom.

V čom bol podľa vás taký výnimočný?
-- V krásnom frázovaní, perfektných výškach, ľahkosti spievania. Jeho špecifická farba hlasu bola jedinečná, nedala sa zmýliť. Vedel si podmaniť aj tých ľudí, ktorí nikdy pred tým nepočuli operu alebo klasický spev. Pavarotti spopularizoval operu a uviedol ju do tých najširších kútov sveta, stal sa najväčším tenorom v histórii našej planéty.

Je pre vás jeho smrť osobnou stratou?
-- Veľmi veľkou. Človek sa v prvej chvíli zamyslí nad tým, že ešte nedávno bol tu. A zrazu je preč.