1. január
Predsedníctva Európskej únie sa ujalo Nemecko; Rumunsko a Bulharsko vstúpili do EÚ.
Novým generálnym tajomníkom OSN sa stal Juhokórejčan Pan Ki-mun.
4. január
Americkí demokrati po dvanástich rokoch v opozícii prevzali kontrolu nad oboma komorami Kongresu.
7. január
Varšavský arcibiskup Stanislav Wielgus odstúpil z funkcie po tom, čo bola odhalená jeho spolupráca s komunistickou tajnou službou.
15. január
V Iraku obesili dvoch vysoko postavených spolupracovníkov bývalého prezidenta Saddáma Husajna: bývalého šéfa irackej tajnej služby Barzána Tikrítího a bývalého predsedu revolučného tribunálu Aváda Ahmada Bandára. Za podiel na smrti 148 šiitov z mesta Dudžail 20. marca obesili tiež bývalého viceprezidenta Táhá Jasín Ramadána.
22. január
V predčasných parlamentných voľbách v Srbsku zvíťazila Srbská radikálna strana, vládu pod taktovkou premiéra Vojislava Koštunicu však zostavila prozápadne orientovaná koalícia.
24. január
Izraelský prezident Moše Kacav odstúpil kvôli údajnému sexuálnemu obťažovaniu podriadených, prezidentom Izraela sa 15. júla stal Šimon Peres.
25. január
USA požiadali o umiestnenie radarovej základne v českých Brdoch; proti americkému zámeru vybudovať v Európe protiraketovú základňu sa mnohokrát ostro vyjadrili ruskí predstavitelia.
2. február
Vyjednávač OSN Martti Ahtisaari predstavil návrh na status nezávislého Kosova; plán nakoniec stroskotal na odpore Srbska podporovaného Ruskom a nepriamo aj niekoľkými štátmi EÚ.
13. február
Šesťstranné rozhovory o severokórejskom jadrovom programe v Pekingu sa skončili dohodou a stanovili kroky jadrového odzbrojenia KĽDR, v novembri začala KĽDR odstavovať svoj jediný funkčný reaktor v Jongbjone.
15. február
V Madride sa začal proces s 29 obžalovanými z podielu na teroristických útokoch v španielskej metropole z 11. marca 2004, 31. októbra vyniesol súd vysoké tresty pre 21 obžalovaných, ostatných zbavil viny.
26. február
Medzinárodný súdny dvor v Haagu zbavil Srbsko viny za genocídu v bosnianskej Srebrenici v roku 1995.
5. marec
Pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) začali súdiť bývalého kosovského premiéra Ramusha Haradinaja.
23. marec
Irán zadržal 15 britských námorníkov; po takmer dvojtýždňovej diplomatickej roztržke ich 5. apríla prepustili.
24. marec
Bezpečnostná rada uvalila ďalšie sankcie na Irán pre jeho pretrvávajúcu neochotu zastaviť svoj jadrový program.
6. apríl
Americké ministerstvo obrany vo svojej správe poprelo, že by iracký režim Saddáma Husajna spolupracoval s teroristickou sieťou Al-Kájda.
19. apríl
Rusko odmietlo ponuku USA na spoluprácu v protiraketovej obrane.
22. apríl
V prvom kole prezidentských volieb vo Francúzsku zvíťazili konzervatívec Nicolas Sarkozy a socialistka Ségoléne Royalová; prezidentom Francúzska bol 6. mája zvolený Sarkozy.
23. apríl
Zomrel bývalý ruský prezident Boris Jeľcin.
17. máj
Na trať medzi KĽDR a Južnou Kóreou vyšiel po viac ako 50 rokoch vlak.
22. máj
Britská prokuratúra obvinila bývalého ruského agenta tajnej služby Andreja Lugového za vraždu bývalého ruského tajného agenta Alexandra Litvinenka; Rusko Lugového odmietlo vydať (5. júla) a medzi oboma štátmi došlo k diplomatickej roztržke.
28. máj
Prvá iránsko-americká schôdza na vysokej úrovni po 27 rokoch sa konala na žiadosť Iraku v Bagdade.
24. jún
Britský minister Gordon Brown zvolený predsedom vládnej Labouristickej strany; 27. júna nahradil odstupujúceho Tonyho Blaira vo funkcii premiéra.
Srbský prezident Boris Tadič sa ospravedlnil za vojnové zločiny, ktoré Srbi spáchali počas vojnového konfliktu v Chorvátsku v rokoch 1991 až 1995.
1. júl
Portugalsko prevzalo štafetu predsedníctva EÚ od Nemecka.
2. júl
Začalo sa dvojdňové stretnutie Georgea Busha s Vladimirom Putinom v Kennebunkporte: USA trvali na pôvodnom rozmiestnení protiraketového systému, Rusko potvrdilo odmietavý postoj k nezávislosti Kosova.
3. júl
Radikálni islamisti sa s rukojemníkmi zabarikádovali v Červenej mešite v Islamabáde; 10. júla mešitu dobyla pakistanská armáda, pri bojoch zahynulo takmer 60 osôb, ako aj vodca islamských radikalistov Abdul Rašíd Ghazí.
9. júl
Poľský prezident Lech Kaczyński odvolal z funkcie podpredsedu vlády a ministra poľnohospodárstva Andrzeja Leppera za podozrenie z korupcie.
11. júl
Líbyjský odvolací súd potvrdil trest smrti pre šiestich bulharských zdravotníkov za to, že údajne nakazili viac než 400 líbyjských detí vírusom HIV; najvyššia súdna rada rozsudok zmenila na doživotie; po diplomatických rokovaniach boli prepustené z líbyjského väzenia a v Bulharsku im prezident 24. júla udelil milosť.
14. júl
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o pozastavení ruskej účasti na zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe, Štátna duma jeho rozhodnutie potvrdila 7. novembra.
15. júl
Pchjongjang oznámil uzavretie jadrového reaktora v Jongbjone.
13. august
Poľský premiér Jaroslaw Kaczyński rozpustil vládnu koalíciu; predčasné parlamentné voľby vyhrali 21. októbra opoziční liberalisti z Občianskej platformy lídra Donalda Tuska
19. august
Prvé demonštrácie proti zvýšeným cenám pohonných látok v barmskom Rangúne následne prerástli do protivládnych nepokojov niekoľkých desiatok tisíc osôb na čele s budhistickými mníchmi a politickými aktivistami; vláda protesty násilne potlačila a dočasne vyhlásila výnimočný stav; v októbri EÚ, USA a Austrália uvalili na vojenský režim hospodárske sankcie.
23. august
Grécky Peloponéz postihol rozsiahly požiar, ktorý si vyžiadal životy 67 ľudí a spôsobil škody za 45 miliárd korún; požiar sa podarilo uhasiť 4. septembra.
28. august
Doterajší minister zahraničných vecí Abdullah Gül bol v Turecku zvolený za prezidenta po tom, ako uspel v treťom kole prezidentských volieb; v úrade nahradil Ahmeta Necdeta Sezera.
2. september
Irán inštaloval a sprevádzkoval 3-tisíc jadrových odstrediviek na obohacovanie uránu.
30. september
Predčasné parlamentné voľby na Ukrajine sa skončili tesným víťazstvom prozápadne orientovaných strán: Blok Júlie Tymošenkovej a Naša Ukrajina prezidenta Viktora Juščenka podpísali koaličnú dohodu 29. novembra
6. október
V nepriamych prezidentských voľbách v Pakistane bol vo funkcii potvrdený doterajší prezident Parvíz Mušarráf.
17. október
Turecký parlament povolil vyslať vojakov cez hranice do severného Iraku, kde sa nachádzajú tábory rebelov separatistickej Strany kurdských pracujúcich.
1. november
Bosniansky premiér Nikola Špirić odstúpil na protest proti reformám v Bosne, ktoré navrhol slovenský diplomat na poste Vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva Miroslav Lajčák
7. september
Gruzínsky prezident Michail Saakašvili v Tbilisi vyhlásil výnimočný stav (skončil sa 16. novembra) a predčasné prezidentské voľby na 5. januára.
27. november
Na blízkovýchodnej konferencii v americkom Annapolise sa predseda palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás a izraelský premiér Ehud Olmer dohodli na obnovení mierových rozhovorov.
2. december
Strana Jednotné Rusko prezidenta Vladimira Putina vyhlásila voľby do dolnej komory ruského parlamentu.
5. december
V americkom štáte Nebraska 19-ročný mladík zastrelil v nákupnom centre 8 ľudí, potom spáchal samovraždu
13. december
Lídri štátov EÚ podpísali v Lisabone novú zjednodušenú ústavnú zmluvu únie.