Portugalský kardinál José Saraiva Martins včera na vatikánskom Námestí svätého Petra za prítomnosti pápeža Benedikta XVI. blahorečil takmer päť stoviek Španielov, ktorých v 30. rokoch minulého storočia kvôli viere zavraždili španielski komunisti a republikáni. Španielska cirkev pritom v čase občianskej vojny podporovala pravicový režim fašistického generála Francisca Franca.
Ide vôbec o rekordný počet blahoslavených počas jednej slávnosti. K blahorečeniu navyše došlo len tri dni pred tým, ako by mal španielsky parlament hlasovať o návrhu vládnych socialistov, ktorí chcú vzdať hold obetiam Francovej diktatúry.
Kritici tvrdia, že cirkev konala s politickou motiváciou. Tá to však odmieta a vraví, že blahorečenie nemá s politikou nič spoločné. "Rozhodne tu nie je žiadny politický motív. Títo mučeníci boli blahorečení kvôli tomu, že zomreli pre vieru a pre Krista, nie pre režim a Franca," povedal pre HN hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Podľa neho ani načasovanie vôbec nesúvisí s hlasovaním španielskeho parlamentu. "Je to veľká zhoda náhod. Blahorečenie je naplánované dlhé mesiace dopredu, kým hlasovanie vlády len niekoľko dní," hovorí Kováčik.
Provokácia alebo zmierenie?
Medzi 498 blahoslavenými sú dvaja biskupi, 24 kňazov a 472 členov rôznych náboženských rádov. Medzi nimi však boli aj stúpenci ľavice. Republikánske gardy väčšinu z nich zabili na začiatku občianskej vojny v roku 1936. Už predchádzajúci pápež Ján Pavol II. blahoslavil počas svojho pontifikátu 471 obetí občianskej vojny v Španielsku z 30. rokov. Cirkev odhaduje celkový počet španielskych duchovných, zabitých v 30. rokoch, na 7-tisíc. Práve útoky na kňazov poskytli generálovi Francovi zámienku na rozpútanie občianskej vojny proti ľavicovej vláde.
"Na začiatku občianskej vojny sa rozpútal veľký teror, obetí boli desaťtisíce na oboch stranách. Republikáni útočili na cirkev, zabíjali každého, kto mal reverendu," pripomína český historik Jan Stříbrný. Pripúšťa, že krok cirkvi môže vyvolať kontroverziu. "Závisí to od interpretácie, niekto to môže vnímať ako provokáciu," dodal Stříbrný. Podľa neho sa politické pomery v Španielsku v poslednom čase výrazne vyhranili. Blahorečenie upokojeniu situácie nepomôže, hoci španielska cirkev tvrdí, že ide o súčasť úsilia o zmierenie medzi obyvateľmi krajiny.
Generál dodnes rozdeľuje
Franco, ktorý v Španielsku vládol od víťazstva v občianskej vojne v roku 1939 až do svojej smrti v roku 1975, do dnešného dňa rozdeľuje Španielov na dva tábory. Jedni ho stále uctievajú a chodievajú klásť vence k jeho hrobu pod oltárom v monumentálnej bazilike Údolia padlých. Profrankistickí návštevníci tu otvorene prezentujú fašistické symboly. Vždy 20. novembra, v deň výročia generálovej smrti, sa Údolie padlých mení na pútne miesto stúpencov fašizmu. V bazilike sa konajú svadby doslova na náhrobnom kameni diktátora. Ľavica však jeho dedičstvo odmieta.
Kontroverzný generál je symbolom španielskeho fašizmu, hoci počas druhej svetovej vojny oficiálne zachoval neutralitu Španielska. Na stranu fašistickej osi sa ho síce snažili zlomiť Adolf Hitler i Benito Mussolini, nepodarilo sa im to však. "Radšej by som si dal vytrhnúť niekoľko zubov, ako ešte raz vyjednávať s Francom," povedal vraj Hitler. Španielsky diktátor totiž od neho za podporu požadoval ústupky, ktoré nacistický vodca odmietol splniť. Neoficiálne však Franco poskytol Hitlerovi niekoľko tisíc vojakov, tzv. modrú divíziu, ktorá nacistom pomáhala pri okupácii sovietskych území.
Slovenská cirkev za druhej svetovej vojny s Francovým režimom nespolupracovala. "Nemôžeme hovoriť o vzťahu našej cirkvi k Francovi, keďže žiadny vzťah tam nebol. Nekomunikovali spolu," povedal Kováčik.