Európska únia dnes štartuje vôbec prvú námornú operáciu vo svojej histórii. Šesť bojových lodí a tri prieskumné lietadlá sa vydajú na cestu k somálskemu pobrežiu, kde budú vo vodách Indického oceánu hliadkovať a chrániť lode pred nájazdmi novodobých pirátov. "Operácia Atalanta potrvá rok a z európskeho rozpočtu sa na ňu vyčlenilo 8,3 milióna eur ,“ uviedla pre HN tlačová kancelária Javiera Solanu, šéfa európskej diplomacie.
Cieľom operácie je zastrašiť somálskych pirátov, ktorí len od začiatku tohto roka zaútočili asi na sto plavidiel a z toho takmer 40 uniesli.
Slovensko sa do tejto akcie priamo nezapojí. "Operácia je financovaná z prostriedkov Európskej únie, my však nedisponujeme potrebnými technickými prostriedkami, ktoré takáto misia vyžaduje,“ povedal pre HN hovorca ministerstva zahraničných vecí Ján Škoda. Podľa neho však ide o správny a potrebný krok. "Nedávno sa ukázalo, že takáto operácia je aj v našom záujme, pretože môže ísť aj o slovenských občanov.“
Obmedzené možnosti
Operácia Atalanta bude voľným pokračovaním misie Severoatlantickej aliancie. Lode aliancie pôsobia v somálskych vodách od konca októbra a definitívne opustia Indický oceán 15. decembra. "Úlohy oboch misií sú podobné, pôjde najmä o ochranu lodí a posádok,“ povedal pre HN Martin Sklenár, štátny radca pre obranu na stálom zastupiteľstve Slovenskej republiky pri Európskej únii. Únia však podľa neho nemá žiadne maximalistické ciele. Územie, na ktorom má operácia prebiehať, je obrovské a prostriedky na jeho ochranu sú limitované. "Cieľom únie je pokúsiť sa spraviť čo najviac v týchto podmienkach - ide v prvom rade o zlepšenie bezpečnostnej situácie, nie o absolútnu zmenu,“ dodal Sklenár.
V misii bude zaangažovaných sedem krajín: Veľká Británia, Grécko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Belgicko a Švédsko - tieto údaje však podľa neho nie sú konečné a môžu sa zmeniť, rovnako ako počet plavidiel a lietadiel, ktorými misia zatiaľ disponuje. Veliteľom operácie je admirál Phillip Jones z Británie, námornej flotile bude veliť kapitán Antonios Papaioannou z Grécka.
Ročná misia
Misia je obmedzená na jeden rok a podľa Sklenára sa až potom ukáže, čo sa dá robiť ďalej. "Keby sa nám nepodarilo dosiahnuť nejaký posun, pravdepodobne sa bude medzinárodné spoločenstvo musieť zamyslieť nad iným riešením,“ hovorí. Problém pirátstva má totiž svoje príčiny, ku ktorým nepochybne patrí aj zlá situácia na somálskej pevnine.
Flotila únie má právo zasahovať v somálskych aj medzinárodných vodách. Zatknutých pirátov budú súdiť krajiny, ktoré majú vo svojom právnom poriadku zahrnuté pirátstvo, alebo akékoľvek iné krajiny podľa medzinárodných právnych dohovorov. Právne je táto oblasť pomerne komplikovaná, ilustruje to napríklad aj odlišnosť definície pirátstva. "V pobrežných vodách sa tento akt nazýva ozbrojená lúpež a v medzinárodných je to pirátstvo,“ hovorí Sklenár.
Piráti v oblasti Afrického rohu sa stali medzinárodnou hrozbou už na začiatku 90. rokov, no situácia sa výrazne zhoršila v roku 2006 po etiópsko-somálskom konflikte. Zlatou baňou sa pre banditov stali lode dovážajúce humanitárnu pomoc, ale aj obchodné lode vezúce tovar, často napríklad ropné tankery.
Prechodná federálna vláda Somálska sa pokúšala oceánsku kriminalitu zastaviť, no neúspešne. Najúspešnejší úlovok sa pirátom podaril v novembri. Uniesli obrovský tanker Sirius Star zo Saudskej Arábie, ktorý prevážal ropu za 100 miliónov dolárov. Piráti naposledy vzniesli požiadavku na výkupné vo výške 15 miliónov dolárov, ale vyjednávanie sa doteraz neskončilo. Dobrou správou je, že piráti posádkam unesených lodí neubližujú - práve kvôli výkupnému.