Francúzskemu prezidentovi Nikolasovi Sarkozymu pripravil jeho ľud k dnešnému prvému výročiu vo funkcii darček, aký si určite neželal. Státisíce Francúzov včera demonštrovali na desiatkach protestných akcií proti pripravovanej reforme dôchodkového systému, ktorou prezident "strašil" Francúzov ešte v kampani pred minuloročnými prezidentskými voľbami. Štrajkovali učitelia, zamestnanci pôšt a štátnych úradov. Nevyučovalo sa na polovici štátnych škôl.
Reformné plány prezidenta sa týkajú desiatok tisíc štátnych zamestnancov, ktorých chce Sarkozy prepustiť v rámci ozdravovania verejných financií. "Problém je v tom, že Francúzom sa nechce pracovať viac, ako pracujú teraz, a to presne chce Sarkozy. Všetci chcú mať zamestnanie a veľa peňazí," povedala pre HN Slovenka Silvia, ktorá učí na francúzskej súkromnej škole.
Škrty v štátnom sektore sú aj hlavným dôvodom, prečo sa líder krajiny dostal na historické minimum popularity za čias tejto "republikánskej monarchie", ako prezývajú francúzske štátne zriadenie. "Francúzi štrajkujú niekedy len z princípu, lebo majú pravicového prezidenta," dodala Silvia, ktorú tu žije už niekoľko rokov. Sarkozy nastúpil do prezidentskej funkcie presne pred rokom, 16. mája 2007.
Menej učiteľov, viac hodín
Sarkozy ohlásil rozsiahle reformy vo verejnom sektore už na jeseň minulého roka podľa hesla "pracovať viac, zarábať viac". Zástupcovia odborov vzápätí oznámili štrajk a krajinu ochromili masové protesty. Najviac prepúšťania teraz hrozí práve v školstve, kde je podľa vládneho kabinetu prezamestnanosť. "Sama pracujem v školstve a musím povedať, že najmä tým starším učiteľom sa nechce pracovať. Protestujú, pretože keď im vezmú učiteľov, budú si musieť rozdeliť hodiny. Majú teraz 15 hodín týždenne a nechcú robiť viac. Radšej budú mať menej peňazí," hovorí Silvia. Podľa nej je však situácia medzi mladšími učiteľmi iná. "Mladší si chcú zarobiť viac, a preto vezmú hodiny aj iných. Starší však tvrdia, že učiteľ nie je obchodník, a že nebudú robiť žiadne obchody s hodinami," dodala Silvia.
Rady demonštrantov včera posilnili aj študenti. Nepáči sa im, že by mohli prísť o svojich učiteľov. "Oháňajú sa takými heslami, ako -- veď máme právo na profesorov -- odborníkov. Prečo môj mladší brat nebude mať toľko učiteľov, ako som mal ja?" hovorí o nespokojných slovenská učiteľka v Paríži.
Do dôchodku starší
Okrem škôl by zmeny mali najviac zasiahnuť nemocnice, pošty a štátne úrady. Ak by vláda zákon prijala, takmer 30-tisíc štátnych zamestnancov by zostalo bez zamestnania. Zrušiť by sa mali niektoré výhody zamestnancov, najmä poberanie vyššieho dôchodku pri skoršom odchode do dôchodku a odchod do dôchodku už v 50 rokoch.
Vo Francúzsku je 5,2 milióna štátnych zamestnancov, ktorí podľa Sarkozyho stoja štátnu pokladnicu ročne 204 miliárd korún. Ako sa ukázalo, štát napríklad platí mzdy až miliónu zamestnancov, ktorí nemajú v pracovnej zmluve presne vymedzenú funkciu. "Po novom by mali odrobiť až 44 rokov. Učím staršiu študentku, ktorá mala ísť do dôchodku a s reformou bude musieť robiť ešte rok. Tvrdí, že si vybaví, aby odišla už tento rok. 44 rokov považujú za enormný čas," uzavrela Silvia.