Čím je nadchádzajúci summit NATO v Lisabone taký dôležitý?
Hlavným bodom summitu v Lisabone bude prijatie novej Strategickej koncepcie NATO, ktorá má členom aliancie pomôcť lepšie čeliť hrozbám 21.storočia, akými sú napríklad terorizmus a kyberterorizmus. Zároveň sa na stretnutí bude rokovať o ukončení vojenskej misie v Afganistane, kde by už v roku 2014 mohli mať plnú zodpovednosť za bezpečnostnú situáciu v krajine tamojšie zložky. Spojené štáty budú v tejto oblasti žiadať od svojich spojencov jasné a zrozumiteľné záväzky.

Išlo by o presné dátumy odchodu z krajiny?
Pri stanovovaní pevných dátumov sú samotné Spojené štáty opatrné, avšak podľa médií už nechcú počúvať len všeobecné vyjadrenia, ale aj konkrétne návrhy a záväzky zo strany spojencov. Takže pravdepodobne toto bude cieľ.

Je možné, že si aliancia vymedzí nových nepriateľov, prípadne hrozby?
Možno tam budú vymedzení, ale myslím si, že NATO sa skôr snaží o oteplenie vzťahov s dávnymi nepriateľmi, a nie o hľadanie nových.

Na summite vystúpi ruský prezident Dmitrij Medvedev...
Je to významný aj symbolický krok. Ide vôbec o prvé vystúpenie ruského prezidenta na takomto summite a o jasnú deklaráciu oteplenia vzťahov medzi bývalými nepriateľmi. Zároveň na summite dôjde aj k podpisu bilaterálnej dohody medzi NATO a Ruskom, ktorá okrem iného prináša zúženie spolupráce Ruska a spojencov v Afganistane, čo je veľmi dôležitá oblasť. Hlbšia spolupráca sa bude týkať aj pašovania narkotík, ktoré sú významným zdrojom príjmov povstalcov. Rusko je tiež jednou zo zásobovacích ciest spojencov. Záležitosti však môže trochu komplikovať oslabenie Obamovej strany v Kongrese, ktorá mu sťažuje jeho pozíciu v zahraničnej politike a tým môže dôjsť napríklad k pozdržaniu prijatia strategickej dohody o odzbrojovaní medzi USA a Ruskom s názvom START.

Bushova koncepcia protiraketového štítu bola výlučne zameraná na USA. Teraz sa však hovorí o tom, že by sa mala rozmiestniť aj v Európe. V tejto oblasti sa špekuluje aj o účasti Ruska. Je to reálne?
Rusko sa zapája skôr do rokovaní o výstavbe protiraketového štítu. Ide o najvýznamnejší posun oproti časom, kedy bol americkým prezidentom George Bush. Spojeným štátom sa tak podarilo dosiahnuť zmenu postoja Ruska. Doteraz ho totiž Moskva vnímala ako ohrozenie svojich geopolitických záujmov. Dôkazom zmeny postoja je, že po nedávnej návšteve generálneho tajomníka NATO v Moskve Andersa Fogha Rasmussena, tamojší minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že krajina je ochotná s NATO pri výstavbe štítu spolupracovať. Takže reálne to je.

Dá sa povedať, že tento summit by mohol byť prvým krokom k tomu, aby sa Rusko raz stalo členom NATO?
Myslím si, že ani jedna strana o tomto kroku neuvažuje. Skôr je to o rozšírení spolupráce.

Spojené štáty v posledných mesiacoch poukazujú na nízke výdavky Európy na obranu a bezpečnosť. Je možné, aby summit dosiahol zvýšenie povedzme aj našich výdavkov?
Neočakáva sa to, aj keď by to bolo žiadané. Európa v súčasnosti šetrí a šetrenie v oblasti obrany už oznámili aj také krajiny ako Veľká Británia a Francúzsko, ktoré majú najväčšie vojenské sily v Európe. Európa skôr uvažuje o zefektívnení spolupráce, teda že by štáty spolupracovali a v niektorých prípadoch by aj zdieľali svoje vojenské vybavenie. Tým chcú zefektívniť výdavky. Američania však tvrdia, že týmto šetrením Európy sa zvyšuje tlak na nich a narastajú výdavky na ich vlastnú obranu. Američania teda pravdepodobne budú v tejto oblasti na Európu viac tlačiť.