Udalosti, ktoré dnes prežíva Ukrajina, má už Gruzínsko dávno za sebou. Odkedy sa k moci dostali lídri vtedajšej opozície -- Michail Saakašvili, Zurab Žvanija a Nino Burdžanadzeová a masové protesty prinútili odstúpiť Eduarda Ševardnadzeho, uplynul včera rok. Eufória pomaly vyprcháva. Saakašvili, ktorý v januárových parlamentných voľbách získal 96 percent hlasov, je síce stále populárny, ale množia sa rady jeho kritikov.
Jeho bývalí spojenci, ktorí sa zrazu ocitli v opozícii, tvrdia, že v krajine sa začínajú prejavovať symptómy autoritatívneho režimu a reformy sú nedomyslené. Štrnásť lídrov mimovládnych organizácii, ktoré boli hybnou silou "revolúcie ruží", sa obrátili v otvorenom liste na prezidenta a obvinili ho, že "nedokáže akceptovať iné názory" a obmedzuje médiá. A niektorí analytici kritizujú, že novela ústavy až priveľmi rozšírila právomoci hlavy štátu: môže rozpustiť parlament, keď poslanci trikrát neschvália štátny rozpočet, alebo vyradia tri kandidatúry na post premiéra a praktická realizácia impeachmentu je problematickejšia ako rozpustenie parlamentu.
Rozhádaný je údajne aj samotný revolučný triumvirát. Ešte nedávno sa v médiách špekulovalo, že politická kariéra premiéra Žvanija je ohrozená, ten nazval Saakašviliho Che Guevarom a kvôli návrhu rozpočtu sa dostal do sporu s predsedníčkou parlamentu Burdženadzeovou.
Po dlhých rokoch, keď sa Gruzínsko nachádzalo na pokraji politického a ekonomického kolapsu, však nová garnitúra znamená nádej. Saakašvili sa len učí vládnuť, napísal prezident riaditeľ Gruzínskej nadácie pre strategické a medzinárodné štúdie Alexander Rondeli na serveri Euroasianet.ru. "Prispôsobujú sa k meniacej sa situácii. Len sa učia byť nezávislými... Uzdravujeme sa pomaly, ale predsa len sa uzdravujeme". Príjmy štátu sa od nástupu novej garnitúry strojnásobili, štátnym zamestnancom začali vyplácať mzdy a dôchodcom dôchodky. Od 1. januára sa má minimálna mzda pohybovať okolo 60 dolárov (v porovnaní k 45 dolárom) a dôchodky stúpnu od 7 na 14 dolárov. Korupcia síce nezmizla, ale v krajine prebehlo zopár veľkých súdnych procesov a z niektorých ministerstiev boli podľa reportéra nemeckého denníka Tagespiegel prinútené odísť dve tretiny úradníkov. Ekonomické reformy zveril Saakašvili do rúk výstredného oligarchu, ktorý prežil väčšinu svojho aktívneho života v Rusku -- Kachovi Bendukidzemu. Ten vypracoval zoznam takmer dvetisíc štátnych podnikov -- od hotelov, cez Tbiliskú koncertnú sálu po vodné elektrárne, ktoré chce predať do súkromných rúk. "Predáme všetko okrem nášho svedomia," je jeho najcitovanejší výrok. Investorov chce prilákať radikálnou reformou daňovej legislatívy a je mu jedno, s ktorej krajiny prídu, môžu to byť hoci aj Rusi. "Neberie do úvahy politiku," napísal o ňom americký denník The New York Times. Veľká časť zahraničných investícií je zatiaľ spojená s energetickými projektmi na území Gruzínska -- ropovodom Baku -- Tbilisi -- Ceyhan a plynovodom Baku -- Tbilisi -- Erzerum.
Aj naďalej však Saakašvili považuje za svoju prioritu celistvosť krajiny. Čiernomorské Adžarsko sa mu už podarilo pokoriť -- provinčné knieža Aslan Abašidze bol prinútený utiecť do Moskvy. To však nie je prípad Abcházska a Južného Osetska. Málokto pochybuje, že v ich prípade by sa nastolenie moci z Tbilisi obišlo bez krvipreliatia.
StoryEditor