Keď bol v Bielom dome posledný demokrat Bill Clinton, USA mali veľký problém s Vladimírom Mečiarom. Dnes sú americkí demokrati znovu pri moci a vo Ficovej vláde je opäť aj Mečiarovo HZDS. "USA nemôžu zasahovať do toho, kto zostaví v jednotlivých krajinách vládu. Je to ich rozhodnutie,“ tvrdí Pamela Quanrudová, ktorá v americkej diplomacii šéfuje sekcii pre strednú a východnú Európu.
Posledným demokratom v Bielom dome bol manžel súčasnej šéfky diplomacie Bill Clinton. Vtedy na Slovensku vládol Vladimír Mečiar, s ktorým mal Washington problém. Dnes je v USA pri moci opäť demokrat Barack Obama a slovenský premiér Robert Fico vzal do vlády Mečiarovu stranu. Už s tým nemáte problém?
Spojené štáty nemôžu zasahovať do rozhodnutia, ktoré strany zostavia v jednotlivých krajinách vládu. Je to ich rozhodnutie. Pre nás vždy bolo dôležité zamerať sa na veci, v ktorých sme schopní s danou krajinou spolupracovať. Nie sme tu na to, aby sme kritizovali našich partnerov.
Môže to v budúcnosti negatívne ovplyvniť vzťahy medzi našimi krajinami?
Naše vzťahy sú založené na tom, v čom môžeme byť spolu produktívni. A na to sa sústredíme. Nezameriavame sa na individuálne osoby vo vašej či v našej vláde. Podstata je sústrediť sa na to, v čom sme spoločne úspešní. Takých vecí je viac, to je fakt. Spolupracujeme napríklad v Afganistane, sme veľmi hrdí, že váš premiér pred časom oznámil úmysel posilniť jednotky v Afganistane. Takisto sme radi, že Slovensko sa angažuje v otázkach západného Balkánu. Váš minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák bol vysokým predstaviteľom v Bosne a Hercegovine. To sú konkrétne a dôležité veci, na tie sa zameriavame.
Zmenil sa teda váš postoj k Slovensku k lepšiemu?
Myslím si, že určite áno. Vrátim sa do minulosti, práve teraz je na to veľmi dobrá príležitosť. Stredná Európa oslávila 20 rokov od pádu komunizmu a prechodu k demokracii a trhovej ekonomike. Nazdávam sa, že budú všetci súhlasiť, že týchto 20 rokov predstavovalo formovanie nových inštitúcií, tvrdú prácu, ale boli ste veľmi úspešní. Budovanie demokracie je však neustály pracovný proces, treba na tom pracovať ďalej. Môžem vám dať príklad: Spojeným štátom trvalo stovky rokov, kým sa dopracovali k vyriešeniu asi najdôležitejšej veci v našej krajine, a to konca diskriminácie ľudí inej farby pleti. A zvolením Baracka Obamu sme konečne tento moment ešte zdôraznili.
Ako vidíte naše vzájomné vzťahy do budúcnosti?
Momentom zmeny pre nás môže byť práve začiatok budúcnosti. Ten sa začína otázkami - čo presne môžeme spolu urobiť ďalších 20 rokov? Naše vzťahy s Európou spočívajú najmä v tom, čo my a naši spojenci môžeme urobiť v najdôležitejších globálnych problémoch, ako sú napríklad klimatické zmeny, alebo aj vzťahy s Ruskom. Otvárame túto komunikáciu veľmi široko a teší nás, že ľudia sa zaujímajú, čo sa deje na Balkáne, na východných hraniciach, na Ukrajine, v Moldavsku, Azerbajdžane, Arménsku, Gruzínsku, a takisto sa veľmi zaujímajú, čo sa deje s Tureckom. Máme teda veľa spoločných otázok, ktoré sú v našom záujme.
Spomínate Východné partnerstvo Európskej únie. Môže tento projekt ovplyvniť vzťah Ameriky k únii?
Je to veľmi dobrá vec, pozeráme sa na to veľmi pozitívne. Radi vidíme, že krajiny sa v tomto spájajú a zameriavajú svoju pozornosť na východnú hranicu. Veľa sme o tom diskutovali s európskymi partnermi. Teraz sa veci z papiera dostávajú do projektov. To je perfektná príležitosť pre Spojené štáty, aby sa zapojili do procesu. Pretože je veľa vecí, ktoré sa dajú robiť v tomto regióne. Východným partnerstvom sa podľa nás stáva tento región viac homogénnejší, jednotnejší.
Rusko má stále silný vplyv v strednej Európe v energetickom sektore, s čím má často problémy aj Slovensko...
Energetickú bezpečnosť považujeme za veľmi dôležitú súčasť našich diskusií s Európou práve teraz. Nedávno sme vytvorili s EÚ dialóg zameraný výlučne na energetické otázky. Podstata je, ako diverzifikovať zdroje, aké technológie využiť, ako môžeme byť viac efektívni a pomôcť so skúsenosťami, ktoré my už máme. Veľa sme o tom hovorili aj počas mojej návštevy Slovenska. Vy ste boli jednou z krajín, ktorá spory medzi Ruskom a Ukrajinou pocítila najviac. Ja dúfam, že sa to neudeje opäť. Vaša vláda urobila konkrétne kroky, aby tomu predišla, čo je veľmi dôležité.
Európa sa primárne sústredí na projekt plynovodu Nabucco z kaspickej oblasti, aby sa energetickej závislosti od Ruska čiastočne zbavila. Vidíte tieto snahy reálne?
Áno. A nielen Nabucco, ale aj akýkoľvek iný projekt ropovodu či plynovodu je dobrý. Je tu priestor na mnoho projektov, ktoré dokážu diverzifikovať tieto zdroje.
Ďalšou dôležitou otázkou je vojenská bezpečnosť. Prečo sa Obama rozhodol zrušiť plány na výstavbu protiraketovej obrany v Európe?
Nezrušil celý projekt. Len opäť zvážil všetky možnosti, či ho nevyhnutne treba hneď teraz. A podľa informácií, ktoré potvrdili, že iránske zbrane dlhého doletu sú otázkou ďalekej budúcnosti, sa ho rozhodol pozmeniť. Projekt budú s nami využívať aj naši spojenci a bude oveľa lepší.
Zohrala v Obamovom kroku nejakú úlohu aj Moskva?
Rusko nemalo na toto rozhodnutie žiadny vplyv. Bolo prijaté na základe faktorov, ktoré som spomínala - hrozba, schopnosť a výhody pre našich spojencov. Opakujem, tento nový systém je lepší ako pôvodný.
Mnohí analytici to považovali za signál snahy zlepšenia vzťahov s Ruskom...
Nie, určite to nebolo pre tento dôvod. Som si na sto percent istá, že z dlhodobého hľadiska Rusko bude súhlasiť s týmto novým projektom. Je pre nás dôležité mať s Moskvou dobré vzťahy a potrebujeme spolupracovať, je to dôležitý spojenec. No na druhej strane nebudeme napríklad uznávať delenie teritórií či rešpektovať jeho sféry vplyvu.
Čo môžeme teda v ďalších desaťročiach od Spojených štátov očakávať?
Máme veľké množstvo obrovských globálnych výziev. Prezident Obama zdôraznil, že sme povinní byť pri nich aktívni, či už ide o klimatické zmeny, zbrojenie Iránu a Severnej Kórey či o mnohé ďalšie. To sú otázky, na ktorých musíme pracovať spolu.
Môže Slovensko očakávať aj návštevu samotnej šéfky americkej diplomacie Hillary Clintonovej?
Na to vám teraz neviem presne odpovedať. Je to možné, ale momentálne to nie je naplánované. Cestuje veľmi veľa ako ministerka zahraničných vecí a predpokladám, že sa rozhodne prísť aj na Slovensko.
| Kto je Pamela Quanrudová V hierarchii amerického ministerstva zahraničných vecí má na starosti strednú a východnú Európu. V minulosti pôsobila na veľvyslanectve USA vo Varšave, v čase zjednotenia Nemecka pracovala na veľvyslanectve v Bonne. V rokoch 2001 - 2003 bola šéfkou pre európske záležitosti v americkej Národnej bezpečnostnej rade so zodpovednosťou pre vzťahy medzi EÚ a USA. |