"Nie" tureckého parlamentu v súvislosti s rozmiestnením 60-tisíc amerických vojakov na území krajiny a vyslaním tureckých vojakov do severného Iraku v prípade možného vojenského konfliktu by nemuselo byť konečným. Vláda totiž zvažuje podanie nového návrhu do zákonodarného zboru. Šéf vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) Recep Tayyip Erdogan v utorok na politickú obec apeloval, že krajina nesmie zostať len divákom vývoja v regióne. "Poslanci musia postaviť záujmy svojej krajiny pred svoje osobné pocity," povedal Erdogan. "Zvažujeme to v strane aj vo vláde," naznačil včera aj šéf tureckej diplomacie Yasar Yakis.
Príchod desiatok tisíc vojakov do Turecka na otvorenie prípadného severného frontu proti Iraku sa považuje za kľúčový prvok vojenského plánovania Washingtonu pred akoukoľvek irackou vojnou. Napriek tvrdeniam Washingtonu, že odzbrojenie Iraku vojenskou cestou bude víťazné a úspešné aj bez logistickej podpory Turecka, by odmietavý postoj Ankary mohol skomplikovať celú operáciu. Kuvajt, ktorý hraničí s Irakom na juhu, síce ponúkol svoju pomoc, hrozí však odklad operácie o dva alebo viac týždňov. Problém je aj s kurdským obyvateľstvom v turecko-irackom pohraničí. "Keď pôjdeme iba z juhu a nebudeme sa môcť okamžite dostať na sever, bude tam problém s Iračanmi zapaľujúcimi ropné polia okolo Kirkúku alebo s Kurdmi, ktorí sa ich budú chcieť zmocniť -- a možno aj s Turkami, ktorí pôjdu na juh a budú bojovať proti Kurdom bez dohľadu USA," konštatoval pre agentúru Reuters analytik Michael O´Hanlon.
Ankara čelí tlaku verejnej mienky, ktorá je proti vojne, v zlej hospodárskej situácii je však odkázaná na finančnú pomoc USA, ktorá sa vyčísľuje v miliardách dolárov. Turecko by mohlo prísť o väčšiu časť zo šiestich miliárd dolárov (dohodnutej pomoci), vyhlásil hovorca amerického ministerstva zahraničia vecí Richard Boucher.