„Keď vidíte dron, je už neskoro,“ počujem za chrbtom, zatiaľ čo škúlim na oblohu. Stojíme na poli za Tel Avivom, vraj je dron 400 metrov od nás smerom k moru. Nie, nevidím ho. Azda aspoň majiteľ tej „hračky“ vie, kde lieta. Nemám z toho dobrý pocit. Je to pár rokov, čo ma pri prechádzke centrom poľského Krakova dron takmer udrel do hlavy.

​V Krakove to bola hračka v rukách jedinca s obmedzenou inteligenciou, ale na Blízkom východe už sú veľmi chytré zbrane. Stačí pripomenúť zopár udalostí z posledných rokov: iránske drony zapálili saudskoarabské ropné zariadenia, USA údajne pomocou dronu riadeného z Nevady odstránili šéfa iránskych jednotiek Kuds Kásema Solejmáního a najčerstvejšia správa – plne autonómny dron zaútočil na vojaka v Líbyi.

V tlači sa všetkému hovorí dron, ale izraelský plukovník v zálohe Shay Kuller nesúhlasí, hoci oboje lieta bez pilotov. Azda som ho pochopila: dron má vrtuľky, UAV (bezpilotné lietadlo – z anglického Unmanned Aerial Vehicle) zase krídla a doletí ďalej, až tisíce kilometrov.

V nedávnom...