Zvýšený záujem je najmä na Ukrajine, kde od začiatku tohto roka požiadalo o maďarské občianstvo až sedemtisíc Ukrajincov. Postupne sa tak z nich stanú občania členského štátu únie. Občanom Európskej únie sa tak ľahko môže stať aj človek, ktorý žije v krajine, ktorá nespĺňa základné kritériá, ktoré sú potrebné na prijatie do schengenského priestoru. Ten umožňuje v Európe pracovať a cestovať "bez hraníc“. "Je to veľmi neštandardné riešenie, ktoré znižuje dôveryhodnosť krajiny, ktorá takéto občianstvo poskytla,“ povedal pre HN bezpečnostný analytik Ivo Samson.
Európa sa ticho prizerá
Svojvoľné prideľovanie pasov tak môže ohroziť nielen Maďarsko, ale aj Európsku úniu ako celok. "Ukrajina je veľmi nestabilná krajina, ktorá má blízke vzťahy s Ruskom, kde riziko ohrozenia je ešte vyššie,“ povedal Samson. Pre budúcnosť Európy je nebezpečná hlavne strata kontroly nad prílevom občanov mimo Európskej únie. Napriek tomu to musí ticho tolerovať, pretože migrácia je súčasťou tretieho pilieru Lisabonskej zmluvy, na základe ktorej je Európa založená. Ten nie je riešený na nadnárodnej úrovni, to znamená, že Európa nemôže zasiahnuť v prípadoch, akým je Maďarsko či Rumunsko. Absencia akéhosi "biča“, ktorý by umožnil kontrolu nad krajinami, naráža tak na slabú politickú ochotu.
400-tisícové etnikum
Podľa informácií ukrajinských médií maďarský konzulát v Užhorode otvoril dokonca špeciálny úrad v Berehove, ktoré je centrom maďarskej menšiny na západnej Ukrajine. V meste, kde žije asi 26-tisíc ľudí, každú polhodinu zaregistrujú novú žiadosť o maďarský pas. Požiadavky sú podľa ukrajinských novinárov minimálne. Stačí základná znalosť maďarčiny a maďarské "korene“. "Takýto ľahký prístup k občianstvu štátu Európskej únie sme tu ešte nikdy nemali,“ komentoval situáciu ukrajinský server Zakarpaťje onlajn.
Celkovo úrady registrujú viac ako 3,5 milióna etnických Maďarov hlavne v Rumunsku, na Slovensku, v Srbsku a na Ukrajine. Aj preto odborníci varujú, že počas roka môže o občianstvo požiadať až 400-tisíc zahraničných Maďarov. V Budapešti doteraz evidujú necelých tridsaťtisíc žiadateľov o občianstvo. Koľko z nich však pochádza zo Slovenska, nikto prezradiť nechce. "Takýmito číslami nedisponujeme. Keby sme ich aj mali, určite by sme si ich nechali pre seba,“ potvrdil pre HN Rajmund Fekete z tlačového odboru maďarského ministerstva spravodlivosti, kam agenda dvojakého občianstva spadá.
Napriek tomu za možným prílevom "nových občanov“ Európskej únie odborníci vidia riešenie dlhoročných problémov. "Maďarsko má nízku pôrodnosť a každý rok im klesá počet narodených detí,“ povedal pre HN politológ László Öllős. Len pred dvoma rokmi pôrodnosť klesla až o tri percentá a do desiatich rokov demografovia predpokladajú ešte pesimistickejšie čísla, keď pokles pôrodnosti má dosiahnuť až 19 percent. "Takéto riešenie nedostatku pracovných síl nebadane robia aj Španieli či Taliani,“ tvrdí politológ. Dodáva však, že je to ekonomicky neudržateľné, pretože krajine chýba akýsi "štartér“ ekonomiky. Už niekoľko rokov sa rast HDP Maďarska pohybuje v záporných číslach.
Radičová robí zmeny
Maďarský zákon vyvolal protesty hlavne u nás. Bývalá vláda Roberta Fica prijala odvetný zákon, na základe ktorého občania po získaní občianstva iného štátu automaticky stratia slovenské občianstvo. "Na základe novely zákona o štátnom občianstve prišlo o slovenské občianstvo 32 osôb. Z toho jedna osoba, ktorá požiadala o maďarské občianstvo,“ potvrdila pre HN Alena Koišová z tlačového úradu ministerstva vnútra. Premiérka Iveta Radičova prišla s iniciatívou prijať kompromisnú zmluvu s Maďarskom, ktorá by upravila dvojaké občianstvo medzi oboma krajinami. Návrh zmluvy včera odovzdal maďarskej strane štátny tajomník ministerstva vnútra Maroš Žilinka. "Cieľom zmluvy je upraviť podmienky nadobúdania štátneho občianstva druhej strany, poskytovania diplomatickej a konzulárnej ochrany občanom s dvojakým štátnym občianstvom, každoročná pravidelná výmena zoznamov štátnych občanov, ktorí požiadali o udelenie občianstva druhej strany a ktorým bolo občianstvo udelené,“ uviedol pre médiá Žilinka. Maďarská strana by mala svoje stanovisko k návrhu zmluvy zaslať do dvoch týždňov a následne sa začnú expertné rokovania príslušných rezortov. "Zatiaľ sa k tomu neviem presne vyjadriť, pretože je to len na úrovni medzirezortných rokovaní,“ potvrdil pre HN hovorca vlády Rado Baťo.