A v porovnaní so staršou generáciou jej podľa prieskumu publikovanom vo vedeckom časopise Journal of Management určite nechýba dostatok sebavedomia.

To však nechýba ani mladej generácii na Slovensku. „V porovnaní so svojimi rodičmi už mala táto generácia možnosť získať dobré vzdelanie, ovláda jazyky, vyrastala s počítačmi, na trhu práce však čelí značnej konkurencii. Takže tí, ktorí chcú niečo dokázať, musia pre to aj niečo urobiť," povedala pre HN sociologička Oľga Gyarfášová.

Tri generácie
Štúdia porovnávala tri generácie mladých Američanov. Najmladšia, takzvaná generácia Y,  vyrastala v dobe internetu. Má preto najlepšie technologické znalosti. Staršia - generácia X zase vyrastala v prostredí zrovnoprávnenia žien a jej podstatou bola tvrdá práca. Najstaršou je povojnová generácia, ktorá pracovala tvrdo, aby dosiahla svoje ciele.

Výskum ukázal, že najmladšia generácia - narodení po roku 1980, si viac ako prácu oveľa viac cenia svoj voľný čas. Chce z práce odísť čo najskôr a vyžaduje viac dovolenky. Robiť nadčas pre nich znamená problém a nie sú v tomto ohľade veľmi ochotní zostať v práci dlhšie. Avšak pokiaľ ide o plat, ich očakávania sú vysoké. Kladú veľký dôraz na patričné ohodnotenie svojej práce, a to nielen finančné, ale aj mierou uznania v spoločnosti. Ukázalo sa tiež, že u nich klesá túžba nájsť si prácu, ktorá má nejaký zmysel. Skôr sa stáva súčasťou životného štýlu a už neexistuje žiadna pridaná hodnota v tom, či nejakým spôsobom prospieva ostatným.

Staršie ročníky, teda generácia X vyrastajúca v čase ťažkých ekonomických podmienok či zvyšujúcej sa rozvodovosti v spoločnosti, k práci pristupuje už zodpovednejšie a je ochotná pracovať viac.

Povojnovú, alebo takzvanú Baby boom generáciu tvoria narodení v rokoch 1940 až 50. Ako deti povojnových rokov sú spájaní s optimizmom a prosperitou. Viedli ich k tvrdej práci, vďaka ktorým dosiahnu svoj cieľ. Často sa im tiež hovorí, že žijú pre prácu.

Odlišné Slovensko
Na Slovensku podľa odborníkov až takéto rozdiely medzi generáciami nie je badať. „Slovenská spoločnosť je v tomto iná, pretože rok 1989 predstavoval výraznú diskontinuitu v mnohých veciach, okrem iného aj vo vzťahu k práci a podmienkam na trhu práce. Treba  si tiež uvedomiť, že staršia generácia, narodení po 2. svetovej vojne a dnes v podstate na prahu dôchodkového veku, prežila veľkú časť svojho ekonomicky aktívneho života za socializmu, kedy mnohí bolo síce zamestnaní, ale až tak nepracovali," doplnila Gyarfášová.

Podľa Sylvie Porubänovej však aj u nás najmä u mladej generácie rastie trend, že práca nie je to najdôležitejšie. „Dôkazom toho, že je potrebné to reflektovať sú aj opatrenia, ktoré vedú k zosúladeniu pracovného a súkromného života. Najmä mladšie generácie budú čoraz viac klásť nároky na to, aby mali nielen zamestnanie ale aj čas pre rodinu a osobný život. Je to legitímne a tá požiadavka je je taká výrazná, že sa stáva súčasťou verejných politík, ako to zosúladiť."

Potvrdený výskum
Prieskum robili medzi viac ako 16-tisícmi Američanov. Rovnaké zistenia však potvrdil aj výskum spoločnosti Association of Graduate Recruiters. Podľa nej absolventi očakávajú, že im všetko „spadne do lona". Sú presvedčení, že sú veľmi žiadaní na trhu práce, avšak zamestnávatelia ich označujú skôr za mládež „vytrhnutú z reality, príliš sebavedomú a nenásytnú." S tým sa stretávame aj u nás. „Určite je to zmenou režimu. Dnes sa sebavedomie stalo pozitívnou, očakávanou hodnotou, kým pred rokom 1989 sa kládol dôraz na kolektívne atribúty, na oddanosť v práci a to čo je spoločenské," dodala Porubänová.