Už zajtra bude jasné, či sa o post poľskej hlavy štátu bude uchádzať ďalší Kaczynski. Jaroslaw Kaczynski, šéf najsilnejšej opozičnej strany Právo a spravodlivosť a brat zosnulého prezidenta Lecha. Má totiž na sobotnom zasadnutí strany povedať, či sa do boja o prezidentské kreslo pustí namiesto svojho brata. Ten zahynul spolu s manželkou a ďalšími predstaviteľmi poľského verejného života pri nedávnej leteckej katastrofe neďaleko ruského mesta Smolensk.
Očakáva sa, že tak Jaroslaw Kaczynski urobí. „Rozhodne sa o tom až v sobotu, keď má zasadnutie rada strany. Má podporu, podľa nás by bol najlepším kandidátom, ale všetci chápeme, v akej ťažkej situácii sa nachádza, takže rozhodnutie bude na ňom,“ povedal pre HN poslanec strany Tomasz Latos.
Viac nevýhod
Jaroslaw Kaczynski nepatrí medzi liberálno-konzervatívnych politikov západného štýlu. Je skôr zástancom idey jednoty národa. Svoju politickú činnosť začal už počas komunistickej éry, keď bol členom Odborového zväzu Solidarita. Na prelome 80. a 90. rokov bol tiež šéfredaktorom časopisu Solidarita. Patril medzi blízkych spolupracovníkov bývalého prezidenta Lecha Walesu, krátko pôsobil aj ako vedúci jeho prezidentskej kancelárie, s ktorým sa však postupne rozišiel, nezhodli sa v niektorých názoroch. Bol členom viacerých politických strán, až kým v roku 2001 založil spolu s bratom Právo a spravodlivosť.
Na rozdiel od brata sa Jaroslaw nikdy neoženil, dodnes žije s matkou. „Aj to zohráva značnú úlohu vo voľbách. Nepredstavuje totiž klasický rodinný model, ktorý je pre poľských voličov dôležitý,“ komentoval pre HN poľský analytik Adam Belcer.
V júli 2006 sa stal poľským premiérom, avšak po predčasných parlamentných voľbách a prehre strany Právo a spravodlivosť sa v novembri 2007 o premiérsky post prišiel. Podľa niektorých pozorovateľov bol Jaroslaw z oboch bratov ten, ktorý vymýšľa stratégiu ďalšej činnosti a smeru. Prezident sa s ním údajne radil o všetkých dôležitých veciach.
Veľký náskok
Prieskumy však ukazujú, že získať si Poliakov na svoju stranu bude pre Jaroslawa Kaczynského ťažké. V prípade kandidatúry by získal takmer tretinu voličov. To je však málo a za zatiaľ najväčším favoritom, úradujúcim prezidentom a šéfom poľského Sejmu Bronislawom Komorowským, zaostáva o viac ako dvadsať percent. Niektorí analytici špekulujú, že práve tragédia Lecha Kaczynského, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí, by jeho bratovi mohla k popularite pomôcť. „Je ťažké povedať, či z toho bude profitovať. Závisí to aj od toho, ako celú situáciu strana zmanažuje,“ dodal Belcer. Istý však podľa neho zatiaľ zostáva fakt, že samotnej strane popularita v posledných dňoch nestúpla a Právo a spravodlivosť v prieskumoch stále zaostáva za Občianskou platformou. „Myslím si, že výsledky najmä v druhom kole volieb budú závisieť aj od toho, ako a či bude chcieť vyťažiť z emócií v spoločnosti,“ dodal Balcer.
Voľby na konci júna
Poliaci rozhodnú o svojom novom prezidentovi 20. júna. Pôvodne mali ísť k volebných urnám až v októbri, smrť prezidentského páru však všetko zmenila. Okrem Komorowského a možno aj Kazcynského sú v hre i ďalšie mená. Kandidátom poľského Zväzu demokratickej ľavice zrejme bude Marek Siwiec, niekdajší šéf Úradu pre národnú bezpečnosť v období úradovania prezidenta Aleksandra Kwasniewského. Menšia koaličná Poľská ľudová strana zase stavila na vicepremiéra Waldemara Pawlaka.
