Líder kubánskej revolúcie a dlhoročný vodca tohto ostrova Fidel Castro definitívne odchádza z postu šéfa komunistickej strany. Funkciu prvého tajomníka ústredného výboru zastával od roku 1965. V rámci zmien, ktorými Kuba v súčasnosti prechádza, tak požiadal svojho brata a súčasného prezidenta Raula Castra, aby ho nezaradil na zoznam navrhovaných členov výboru. „Raúl vedel, že teraz už nebudem súhlasiť s prijatím žiadneho starníckeho postu. Najdôležitejšou vecou je, aby moje meno nebolo na tom zozname,“ citoval vo včerajšom článku slová 84-ročného bývalého vodcu kubánsky denník Granma.

Najskôr revolúcia, potom vojna
Otec kubánskej revolúcie a komunistického štátu vládol v tejto ostrovnej krajine nepretržite od roku 1959. Práve v tom čase totiž jeho revolučné hnutie zosadilo vládu Fulgencia Batistu a vytvorilo prvý komunistický štát na západnej pologuli. Vzostupu až na vrchol štátneho aparátu však predchádzali krvavé gerilové boje. Castrovi sa v nedostupnom horskom teréne podarilo premôcť viac ako 10-tisíc vládnych vojakov a so svojimi partizánmi nakoniec zvíťaziť a postupne dobýjať jedno mesto za druhým.

Neoklieštená moc
Castrovi sa však po vojenských úspechoch začína postupne dariť aj na domácej politickej scéne, aj keď nie práve najdemokratickejším spôsobom. Najskôr dotlačil premiéra k rezignácii a sám sa vyhlásil za predsedu vlády. Práve v tom čase zaznelo vo svete jeho známe heslo, najprv revolúciu, potom voľby.

Aj keď Castro od začiatku presadzoval ľavicovú poltiku, komunizmus najskôr tvrdo odmietal. Všetko sa však zmenilo po tom, ako sa Kuba rozkmotrila s USA. Odvtedy sa začala postupne zbližovať so Sovietskym zväzom. V roku 1965 Fidel založil komunistickú stranu.
Fidela sa snažili z mocenského olympu zosadiť embargami aj Spojené štáty, no neúspešne. Len málokto vie, že o atentát na jeho osobu sa počas jeho slávnej éry pokúšali takmer 650-krát.