Pred Bezpečnostnú radu (BR) OSN v New Yorku dnes predstúpia šéfovia zbrojných inšpektorov, aby svet informovali o doterajších výsledkoch inšpekcií v Iraku. Hans Blix (UNMOVIC) a Mohamed El Baradei (MAAE) konštatujú, že režim Saddáma Husajna má problémy pri napĺňaní vlaňajšej rezolúcie č. 1441, ale konkrétne dôkazy o irackých zbraniach hromadného ničenia stále chýbajú. O ich existencii má však medzinárodné spoločenstvo vierohodné nepriame dôkazy. Navyše je jasné, že Irak vlastní rakety s doletom väčším ako 150 km, čo je v rozpore s doterajšími rezolúciami Bezpečnostnej rady. Stačí to na vojnu?
Veto proti USA
Názory na to sú v BR rozdielne. Spojené štáty, s podporou Veľkej Británie a možno aj Španielska, sa pravdepodobne pokúsia presvedčiť radu o potrebe novej rezolúcie, ktorá by umožňovala odzbrojenie Iraku s použitím sily.
Ich šance sú však malé, proti by sa postavila drvivá väčšina z 15 členov BR.
Najsilnejších odporcov má pritom prezident George W. Bush v radoch svojich európskych "spojencov". Jeho najväčším rivalom je nepochybne francúzsky prezident Jacques Chirac, ktorý sám seba pasoval do úlohy hovorcu Európy a mierotvorcu. Na jeho stranu sa postavilo aj Nemecko, ktoré v súčasnosti ako nestály člen predsedá zasadnutiam BR, a ďalší dvaja stáli členovia rady -- Rusko a Čína. Je takmer isté, že tieto krajiny by novú rezolúciu v BR nepodporili, Francúzsko, Rusko a Čína sú pripravené americkú iniciatívu vetovať. Podľa nich ešte stále existuje možnosť vyriešiť iracký problém mierovou cestou. Svoj názor sformulovali Paríž, Berlín a Moskva tento týždeň v spoločnej deklarácii, ktorú následne verbálne podporil aj Peking. "Rezolúcia č. 1441 prijatá jednomyseľne Bezpečnostnou radou (vlani v decembri) ponúka rámec, ktorého všetky možnosti ešte neboli využité," uvádza sa vo vyhlásení. "Inšpekcie UNMOVIC a MAAE už priniesli výsledky. Rusko, Nemecko a Francúzsko sú za pokračovanie inšpekcií a za významné posilnenie ich ľudských i technických kapacít. Ešte zostáva alternatíva vojny. Použitie sily môže predstavovať iba konečnú možnosť."
Francúzska karta
V prípade, že sa Američania pokúsia nútiť BR do novej rezolúcie, chcú Francúzi predstúpiť s vlastným pokusom, ktorý by vychádzal z návrhov kolujúcich v rade už od začiatku týždňa. Paríž navrhuje zdvoj- až strojnásobiť počet inšpektorov v Iraku, zintenzívniť leteckú kontrolu jeho územia, zriadiť na irackých hraniciach mobilné pohraničné jednotky, ktoré by kontrolovali tovar prichádzajúci do krajiny, v New Yorku alebo Ženeve otvoriť kanceláriu UNMOVIC alebo MAAE, kde by sa zhromažďovali informácie od inšpektorov a v Iraku zriadiť post styčného koordinátora, ktorý by bol v každodennom kontakte s tamojšou vládou. Francúzsky plán však vyvoláva otázky. V Iraku pátra dnes po zbraniach hromadného ničenia menej ako 200 inšpektorov. "Stratégiou Francúzska pri rokovaniach o rezolúcii č. 1441 bolo znížiť rozsah inšpekcií, zmenšiť účinnosť inšpektorov v teréne. Napríklad sme chceli, aby vznikli regionálne operačné centrá, inšpektori by tak boli fyzicky bližšie ku komplexom, ktoré majú skontrolovať. Keď preprava na miesto trvá príliš dlho, majú Iračania čas premiestniť podozrivé zariadenia. Ak si chcete byť istí, že odhalíte zbrane hromadného ničenia, musíte vyslať inšpektorov naraz na viaceré miesta. Ale Francúzsko sa proti tomu postavilo. Nakoniec sme získali iba tri regionálne kancelárie, ale tie nie sú operačnými centrami. Všetci inšpektori vyrážajú za svojou prácou z Bagdadu," povedal nedávno Richard Perle, predseda vplyvného bezpečnostného odboru Ministerstva obrany USA, pre francúzsky denník Le Figaro. Ak je to pravda, tak o úprimnosti snáh Paríža možno prinajmenšom pochybovať. Navyše, počet inšpektorov nie je až taký rozhodujúci. "Problém nespočíva vo zvýšení počtu inšpektorov alebo vo zväčšení ich technických kapacít. Problém je v spolupráci zo strany Iraku," tvrdí šéf inšpektorov OSN Blix. Američania považujú francúzsky návrh iba za zdržiavaciu taktiku, z ktorej profituje jedine Saddám Husajn.
Bez rezolúcie?
Nemožno očakávať, že by dnes Bezpečnostná rada odobrila použitie sily proti Iraku. Tiež je ťažko predstaviteľné, že by USA a Veľká Británia zdvihli ruku za francúzsky návrh, ktorý riešenie irackého problému odďaľuje. Zatiaľ sa teda všetko bude riadiť platnou rezolúciou č. 1441. Dokedy však možno skúšať trpezlivosť Washingtonu? Napriek siláckym vyhláseniam prezidenta Busha, že proti Saddámovi "potiahne" aj bez mandátu OSN, sa doteraz všemožne snažil o vyriešenie problému v rámci Spojených národov. Tvrdošijný postoj Francúzska sa nezakladá ani tak na odpore proti vojne (Paríž o nej hovorí ako o krajnej možnosti), ale na tom, že si ju vymysleli Američania. Francúzsky prezident Jacques Chirac, ktorý by sa rád videl ako reinkarnácia generála Charlesa de Gaulla, jednoducho nemôže Bushovi ustúpiť. Kríza, ktorá sa premietla okrem OSN aj na pôdu NATO a do bilaterálnych francúzsko-amerických vzťahov, dáva USA čoraz menej priestoru na hľadanie kompromisu. Ak nakoniec pôjdu Spojené štáty proti Iraku bez mandátu OSN, zásluhu na tom bude mať najmä Francúzsko.