Trochu vážnejšie bude tento problém riešiť klimatický summit, ktorý sa dnes začína v Kodani a na medzinárodnej scéne sa stal jednou z top tém. Jeho cieľom je nájsť dohodu, ktorá by krajiny sveta zaväzovala na znižovanie emisií a v budúcnosti nahradila Kjótsky protokol.
V Dánsku nebude medzi viac ako 15 tisícmi ľudí chýbať ani slovenská delegácia. "Slovensko podporuje zámer EÚ dosiahnuť vyváženú medzinárodnú dohodu s právne záväznými redukčnými záväzkami na zníženie emisií skleníkových plynov. Jednou z priorít SR je zachovanie možnosti prenášania nevyužitých jednotiek priznaného množstva AAU do ďalšieho záväzného obdobia, po roku 2012,“ povedala pre HN šéfka komunikačného odboru nášho rezortu životného prostredia Jana Kaplanová.
Nový svet po Kjóte
Cieľom konferencie je nájsť dohodu, ktorá nahradí súčasný Kjótsky protokol. Jeho platnosť vyprší v roku 2012. Dohoda má stanoviť postup znižovania emisií na najbližšie desaťročia a na rozdiel od súčasnej dohody by tá nová mala byť právne záväzná pre štáty, ktoré by pri jej nedodržiavaní boli postihovateľné. "Cieľom novej dohody by v podstate malo byť aj eliminovanie neúspechov Kjóta, najmä prechod z alokačného, voľného prideľovania povoleniek na aukčný systém obchodovania, právne záväzky a postihy za nedodržanie záväzkov, výrazne vyššie ciele pre zníženie emisií CO2 a dlhodobé záväzky - nielen do roku 2020. Rok 2015 by mal byť všeobecne akceptovaný ako posledný možný rok na zvýšenie globálnych emisií CO2,“ komentoval pre HN koordinátor Slovenskej klimatickej koalície a člen občianskeho združenia Za matku Zem Pavol Široký.
Summit mnohí odborníci považujú za kľúčový a mimoriadne dôležitý, o čom svedčí aj krok Spojených štátov a Číny, ktoré len nedávno presne určili svoje ciele v znižovaní emisií. Patria k najväčším znečisťovateľom a doteraz sa odmietali pripojiť ku Kjótskemu protokolu.
Záväznosť zmluvy sa pritom nemá týkať len rozvinutých, ale aj rozvojových krajín. Práve tie požadujú na boj proti globálnemu otepľovaniu finančnú pomoc až štyristo miliárd eur ročne, na ktorú by sa poskladali najmä tie krajiny, ktoré z historického hľadiska k znečisteniu planéty najviac prispeli. "Pokrytie týchto potrieb zodpovedá príspevku každého občana EÚ vo výške asi šesť eur za mesiac. Väčšinu by však mali zaplatiť znečisťujúce firmy,“ doplnil Široký.
Je to na nás
Dohoda má byť záväzná pre všetky krajiny vrátane Slovenska, i keď Slovensko nepatrí medzi najväčších emitentov CO2. "Stále však máme vysoký potenciál znižovania emisií. Extrémne nutné je zastaviť odlesňovanie, teda znížiť ťažbu dreva na Slovensku. Nadmerné odlesňovanie a export dreva okrem urýchľovania klimatických zmien navyše ničí najcennejšie hodnoty tejto krajiny,“ dodal Široký.
Rovnako podľa neho treba obmedzovať aj osobnú automobilovú dopravu v mestách a prírodných rezerváciách a začleniť leteckú a osobnú dopravu do aukčného emisného obchodovania. "Najväčšie možnosti znižovania emisií CO2 sú však v každom z nás - nižšia spotreba tovarov a energií, zamedzenie zbytočného nakupovania, nakupovanie domácich technológií, ktoré majú nízku spotrebu, používanie bicyklov, verejnej dopravy, nakupovanie iba bio- a ekoproduktov a podobne,“ dodal Široký.
Čo má priniesť kodanská dohoda
- zníženie emisie skleníkových plynov do roku 2020 o 40 percent
- podporiť obnoviteľné zdroje energie, úspory energie, verejnú dopravu, ekologické poľnohospodárstvo, nízkoemisný priemysel a zamedzenie odlesňovania ako hlavné možnosti znižovania emisií CO2
- podporiť najchudobnejšie krajiny sveta finančnou pomocou, aby mohli zlepšiť životnú úroveň aj bez nárastu emisií
- vytvoriť seriózny mechanizmus financovania klimatických zmien, ktorý bude brať do úvahy historickú zodpovednosť za emisie skleníkových plynov, najväčších súčasných emitentov a finančné možnosti jednotlivých krajín
- prejsť na aukčný systém obchodovania s emisiami, kde budú všetci znečisťovatelia musieť kupovať každú emitovanú tonu za cenu na aukciách
- zamedziť, aby sa jadrová energetika dostala medzi technológie podporované z hľadiska znižovania emisií CO2