Necelé dva týždne pred vrcholným stretnutím NATO v Prahe už spolkovému kancelárovi Gerhardovi Schröderovi nezostáva veľa času na to, aby normalizoval svoje vzťahy k americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi. Cez víkend sa nemecký minister obrany Peter Struck stretol vo Washingtone, aby tam so svojím partnerom Donaldom Rumsfeldom prerokoval vojenské témy pražského rokovania. Zmierniť ľadový chlad v Bielom dome sa mu nepodarilo, práve tak, ako sa pred krátkym časom nepodarilo ani nemeckému ministrovi zahraničných vecí Joschkovi Fischerovi.
"Schröder stojí pod enormným tlakom. V Prahe budeme musieť hovoriť o Iraku," konštatoval veľvyslanec USA pri NATO Nicholas Burns a zároveň požadoval: "Musíme hovoriť jedným jazykom." Je známe, že Schröder rozhodne stojí za svojím "nie" nemeckej účasti na vojenskej akcii proti diktátorovi Saddámovi Hussajnovi. Ako sa chce z tohto nepriaznivého stavu vymaniť, zatiaľ nevedno. Dvojstranné stretnutie oboch štátnikov sa nepredvída.
Od rokovania OSN v New Yorku závisí, či na pražskom rokovaní, ktoré sa už vopred označuje za historické, bude dominovať iracká otázka. Predpokladané rozšírenie tejto organizácie o sedem štátov je pritom už dlhší čas v úzadí. Šéfovia štátov a vlády z 19 členských krajín NATO rozhodnú o prijatí Slovenska, Slovinska, Rumunska, Bulharska, ako aj Litvy, Lotyšska a Estónska, čím sa tvár transatlantického spojeneckého zväzku podstatne zmení.
Prípravám pražského stretnutia po 11. septembri dominuje najmä reforma NATO a adaptácia na nové bezpečnostné výzvy. "NATO sa musí zmeniť, aby zostalo ústredným pilierom transatlantickej bezpečnosti," formuloval stratégiu amerického prezidenta už spomínaný veľvyslanec Burns. "Praha ponúka NATO poslednú šancu, ako vo vojenskej oblasti ukázať svoju tvár. Ak sa to nepodarí, spojenectvu hrozí, že stratí vojenskú zodpovednosť," tvrdí nemenovaný diplomat istého západoeurópskeho členského štátu NATO.
Tri roky po washingtonskom vrcholnom stretnutí NATO, kde bol boj proti medzinárodnému terorizmu označený za hlavnú úlohu, majú teraz byť proti nepriateľovi nasmerované aj vojenské štruktúry. NATO sa musí stať údernejším a rozlúčiť sa s doktrínou výlučnej obrany územia členských štátov. Ak budú bezpečnostné a politické záujmy jedného člena ohrozené, NATO bude mať ambíciu reagovať globálne. Nové smerovanie si pritom vyžaduje aj ďalekosiahlu reformu veliteľských štruktúr a predovšetkým aj v Európe široko založené technologické vyzbrojenie.
Devätnásť členských štátov by sa v Prahe malo dohodnúť približne na desiatich oblastiach vyzbrojenia, v ktorých bude nutné odstrániť existujúci deficit. Okrem toho by na tomto vrcholnom rokovaní malo byť prijaté uznesenie o vytvorení Síl rýchlej reakcie, ktoré podľa amerických plánov majú pozostávať z 21 000 mužov. Po počiatočných námietkach podporujú tento zámer podľa všetkého už všetci európski partneri, vrátane Nemecka.
Diplomati z kruhov NATO očakávajú, že americký prezident Bush vystaví partnerov enormnému tlaku, aby dostal časovo a kvantitatívne záväzné prísľuby. Neurčité sľuby ako naposledy pred troma rokmi vo Washingtone sa podľa nich už nesmú o dva týždne v Prahe opakovať.
(hn/jg)