V nejednej európskej krajine by sa národohospodári dostali do euforického stavu, keby mohli oznámiť podobné čísla, aké prichádzajú z USA -- miera nezamestnanosti sa vo februári udržala na hranici 5,6 percenta a celkovo pribudlo na pracovnom trhu 130 000 nových miest. Nie však v USA. Tam je názor na tento vývoj oveľa kritickejší. Výsledok za jeden mesiac môže byť síce pozitívny, ide skôr o dlhodobé trendy -- a tie nie sú ružové.
Skutočnosťou je, že od vrcholu recesie koncom roku 2001 výkony amerického hospodárstva stále rastú. V druhom polroku 2003 dokonca rýchlejšie ako za posledných dvadsať rokov. Napriek tomu je pracovných príležitostí o 2,4 milióna menej ako pred troma rokmi. Experti z britskej spoločnosti OEF tento vývoj pripisujú novému trendu: Ak hospodársky rast a pracovný trh boli kedysi v korelácii, v posledných troch rokoch toto pravidlo už neplatí. K rastu dochádza, aj keď viac ľudí nepracuje. A skutočne, celkový počet pracovných miest v USA vlani trochu klesol. "Vývoj na pracovnom trhu je achilovkou amerického hospodárstva," hovorí pracovník nemeckej banky Deka Holger Bahr. Navyše, podľa jeho názoru sa v lete stratí aj pozitívny impulz, vyplývajúci z poklesu daní a nízkych úrokových sadzieb.
John Kerry, dezignovaný prezidentský kandidát za Demokratickú stranu, zodpovednosť za tento stav zvaľuje na terajšieho prezidenta Georgea W. Busha. Tvrdí, že jeho daňová politika uprednostňuje tie americké podniky, ktoré zamestnanosť presúvajú do zahraničia. Ekonómovia sú jednotní v tom, že tento "export pracovných miest" je príliš nepatrný, aby bol centrálnou príčinou nedostatočného rastu pracovného trhu. Goldman Sachs odhaduje, že vývoz kapitálu v rokoch 2001 do súčasnosti znamenal stratu 300 000 -- 500 000 pracovných miest, čo pri celkovom počte zamestnancov v USA nie je rozhodujúce.
Oveľa významnejší v očiach ekonómov je rast produktivity práce, ktorý sa od polovice 90. rokov značne urýchlil, predovšetkým vďaka masívnym investíciám v oblasti informačnej technológie. "Nadpriemerné zvyšovanie produktivity práce podnikom umožňuje, aby dopyt po službách či výrobkoch uspokojovali s tým istým počtom personálu, prípadne len o málo väčším," hovorí John Lipsky z investičnej banky JP Morgan.
Napriek všetkému väčšina ekonómov posudzuje súčasný stav pracovného trhu v USA s miernym optimizmom. Úlohu tu zohráva očakávanie, že rast počtu pracovných miest je za rastom hospodárstva len fázovo oneskorený, takže v tomto roku by každý mesiac mohlo v priemere pribúdať až 170 000 nových miest. Bilanciu prezidenta Busha to však asi nezachráni, podľa všetkého bude prvým prezidentom od čias Herberta Hoovera (1929 -- 1933), čo zaznamená počas svojho funkčného obdobia pokles zamestnanosti. (hn/gaf)