Od prijatia rezolúcie zaručujúcej ochranu líbyjských civilistov prešlo necelých štyridsať hodín a nad územím tejto severoafrickej krajiny začali v sobotu krúžiť prvé francúzske stíhačky. V Líbyi sa tak rozpútalo doslova peklo. Do spojeneckej vojenskej operácie Odyssey Dawn (pozn. red. Počiatok úsvitu) sa postupne po boku Francúzov pridali aj Briti, Američania, Taliani a Kanaďania. Ich cieľ je jasný, zaručiť bezletovú zónu, ochrániť civilistov a zabrániť diktátorovi Muammarovi Kaddáfímu v ďalších masakrách. "Pomôžeme líbyjskému ľudu oslobodiť sa. Je jasné, že cieľom je umožniť líbyjskému ľudu vybrať si svoj režim,“ povedal v sobotu šéf francúzskej diplomacie Alain Juppé.
Smer západ
Spojenci mali od sobotňajšieho podvečera vytýčené jasné priority. Útočili najmä tam, kde prebiehali najväčšie boje medzi vládnymi jednotkami a povstaleckými skupinami. Za svoje ciele si tak koalícia Západu vybrala protivzdušnú obranu a pozemné ciele najmä v mestách Tripolis, Misuráta, Syrta a baštu povstalcov Benghází. Práve tam totiž prebiehali tie najväčšie boje medzi opozíciou a vládnymi jednotkami Muammara Kaddáfího. V prvý deň operácie, sobotu, vystrelili americké a britské lode a ponorky na dvadsať líbyjských objektov viac ako 110 riadených striel. Len v Benghází pritom počas víkendových bojov zomrelo takmer sto ľudí.
Po niekoľkých hodinách útokov hlásili spojenci prvé úspechy. "Už dva dni nevzlietol žiadny líbyjský stroj. Nad Benghází máme letecké hliadky 24 hodín denne,“ vyhlásil šéf zboru náčelníkov štábu americkej armády Mike Mullen. Po niekoľkohodinových bojoch sa spojenci a opozícia pomaly presúvali z Benghází do Misuráty, kde v uliciach hliadkovali Kaddáfího po zuby ozbrojení ostreľovači. "Kaddáfího tanky sú v centre. Je tu toľko obetí, že ich nedokážeme spočítať,“ povedal včera hovorca rebelov Abdelbaset, ktorý sa nachádzal v Misuráte.
Už oddnes sa však Pentagon a jeho spojenci budú snažiť odrezať Kaddáfího jednotky od zásobovania.
Európske vedenie
Aj keď prvé vyslané stíhačky nad územím Líbye patrili Francúzom, v sobotu večer Američania prevzali formálnu zodpovednosť za celú operáciu na svoje plecia. "Kaddáfího protileteckú obranu zničíme do šiestich až 12 hodín,“ tvrdil v sobotu viceadmirál z Pentagonu Willian Gortney.
Podľa analytika z Asociácie pre medzinárodné vzťahy Jiřího Skoupého sa americký prím nedá tejto mocnosti vyčítať. "Ich pozícia je kľúčová a dáva Kaddáfímu najviac úderov. Na ich vojenské vybavenie je to však pochopiteľné. Boli však postavení pred situáciu, keď nebolo možné nezúčastniť sa,“ potvrdil pre HN Skoupý.
Podľa neho sa však Spojené štáty budú snažiť velenia akcie postupne zbaviť a do popredia pretlačia Francúzov a Britov. "Vojenská akcia je nutná, legálna a správna,“ vyhlásil v sobotu britský premiér David Cameron.
Čo bude ďalej?
Vojenský zásah Západu má jasné pravidlá. Západ síce prisľúbil, že do krajiny pozemné jednotky nevstúpia, mnohí však tomu neveria. "Spojenci tvrdia, že bezletová zóna niečo vyrieši. Ja však taký optimista nie som. Nikto nevie, čo sa bude diať,“ dodal Skoupý, podľa ktorého je možné, že do africkej krajiny nakoniec vstúpi aj pozemné vojsko.
Podobný názor má aj expert na medzinárodné vzťahy Oskar Krejčí. "Ak ostanú len pri vzdušných operáciách, nedosiahnu nič. Tým, že zničia ťažkú techniku zo vzduchu, občianskej vojne nezabránia,“ potvrdil pre HN Krejčí, podľa ktorého je jasné, že situácia v krajine na pokraji občianskej vojny ostane aj po vojenskom zásahu Západu komplikovaná.