Slovensko-poľská obchodná komora (SPOK) bola založená s podporou Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory za účelom sprostredkovania, podpory obchodných, investičných vzťahov a rozvoja infraštruktúry medzi Slovenskom a Poľskom.
Svoju činnosť vykonáva pre podnikateľské subjekty zo Slovenskej a Poľskej republiky. K hlavným aktivitám patrí sústreďovanie hospodárskych, obchodných informácií, poskytovanie kontaktov, poradenstvo a konzultácie, organizácia obchodných misií, kooperačných búrz a rokovaní.
SPOK taktiež organizuje účasť na vybraných brandžových veľtrhoch a výstavách v Poľsku. Od roku 1997 pripravuje a uskutočňuje projekty pre cezhraničnú spoluprácu medzi SR a PR v rámci Phare, Interreg a iných projektoch. Výsledkom je napríklad Koordinačné centrum pre cezhraničnú spoluprácu v Žiline a zvýšenie záujmu o podnikanie, obchod, investície vo vzájomných hospodárskych vzťahoch.
V roku 2010 SPOK organizuje zaujímavé aktivity, o ktorých, ako aj o členstve v SPOK, najkompetentnejšie informuje Katarzyna Bielik, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..
Cestná infraštruktúra
Stav cestnej infraštruktúry znižuje potenciál vzájomných obchodných vzťahov.
Poľsko je najväčším susedným štátom Európskej únie pre Slovensko, je to 40-miliónový trh. Doteraz nemáme funkčnú, slušnú nadradenú diaľničnú infraštruktúru pre dopravu firiem medzi Slovenskom a Poľskom. Európska komisia odporúča v rámci EÚ medzi našimi krajinami vybudovať diaľničné spojenie alebo rýchlostné cesty na týchto trasách:
1. E75 / D1 / D3 / S69, hlavný európsky koridor Va plus VI: Bratislava -- Trenčín -- Čadca -- Zwardoň -- Zywiec -- Bielsko-Biala -- Katovice (odbočka E40 na Krakov ) -- Varšava / Gdansk
2. E 371, R4 doplnkový európsky koridor Prešov -- Rzeszow
3. Doplnkový európsky koridor R3: Krakow -- Trstená -- Dolný Kubín -- Svošov -- Martin -- Kremnica -- Žiar -- Zvolen -- Budapešť.
Tieto diaľnice -- projekty -- bola EÚ ochotná podporiť z fondov ISPA a teraz je ochotná financovať z kohéznych fondov, ktoré by sme nemuseli vracať.
Slovensko však financovanie výstavby diaľnic z fondov EÚ v smere na Poľsko využíva minimálne. Poľsko všetky úseky S69 kofinancuje z EÚ.
Pre podnikateľov je však Poľsko perspektívne najdôležitejším trhom. Je väčším trhom ako všetky ostatné susedné štáty EÚ spolu. Odborné a ekonomické posúdenie ukazuje, že súčasný stav zvyšuje podnikateľom náklady.
Európsky koridor
Na prvom, hlavnom európskom koridore VI v úseku medzi Žilinou a Bielskom-Biala E75/D3/S69, oba štáty majú postaviť po 50 km diaľnice alebo rýchlostnej cesty. Poľsko je v plnení slovensko-poľskej zmluvy o výstavbe európskeho koridoru VI oveľa úspešnejšie ako Slovensko. Od roku 2000 postupne uviedlo Poľsko do prevádzky doteraz v dvoch úsekoch 15 kilometrov rýchlostnej cesty od slovenskej hranice -- Skalité v smere na Katovice a hraničný prechod Zwardoň pružne premenilo na obchodné centrum. V januári 2010 na tejto najkratšej trase z Bratislavy do Varšavy alebo Krakova odovzdá Poľsko do prevádzky tunel. Mimochodom, postavila ho pre Poľsko akciová spoločnosť Doprastav.
Slovensko začalo výstavbu 3,5-kilometrového úseku už v roku 1996, žiaľ, výsledky sú žalostné v dôsledku toho, že vláda v roku 1999 postupne výstavbu zakonzervovala a vlastne zastavila. Poľskú štvorprúdovku slovenské ministerstvo dopravy pripojilo na starú cestu v roku 2005/2006.
V súčasnosti sa financuje úsek tak nedostatočne, že je ohrozený nový termín dokončenia. Ministerstvo stavia týchto 3,5 km od hranice bez odovzdania do prevádzky už 14 rokov!? Podľa kritérií IRR, zaťaženia, by to mala byť priorita pre ministerstvo dopravy. Za Čadcou v smere na Poľsko prechádza 25 000 kamiónov a automobilov denne. Podnikatelia Slovenska, Poľska, Európy nemôžu využívať ani už dokončené poľské rýchlostné cesty, pretože ministerstvo dopravy umiestnilo v Čadci značku obmedzenie do 7,5 tony v smere do Poľska. Podnikatelia to teda riešia obchádzkou cez Česko, Oravu.
Z Bielska-Biala je už dlhé roky funkčná rýchlostná cesta alebo diaľnica do Varšavy, E75 / A1 alebo Krakova, E40 / A4. Diaľničný obchvat Čadce D3/E75 sa ukončil v centre mesta!?
Na druhom, doplnkovom európskom koridore sa dokončuje rýchlostná cesta okolo Svidníka. Je tam však lepšia situácia, pretože je tam približne dvakrát menej vozidiel za deň, ako by bolo cez Zwardoň, keby tam doprava do Poľska nebola umelo obmedzovaná značkou.
Poľsko do roku 2014 neuvažuje ani projektovo pripravovať úsek Rabka -- Chyžné -- Trstená, keďže prioritou je spojenie rýchlostnou cestou Krakova so Zakopaným, resp. Krakova s Bratislavou a Viedňou po diaľnici cez Katovice -- Bielsko-Biala -- Zwardoň -- Trenčín.
Vo výstavbe železničného koridoru VI mešká Poľsko. Avšak v súčasnosti prioritne žiadame neobmedzovať efektívnejšiu cestnú dopravu do Poľska zo Slovenska cez Skalité -- Zwardoň, pretože Poľsko vyriešilo rýchlostnou cestou najťažšie úseky.
V súčasnosti stavia úsek rýchlostnej cesty z Bielska-Biala na Bratislavu.
Ján Mišura, riaditeľ Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Žilina,
člen Slovensko-poľskej komisie pre cezhraničnú spoluprácu