V čom je podľa vás výnimočnosť trnavského regiónu?
Je to mimoriadne dynamický región, profituje z blízkosti Bratislavy. Oproti nej však má napríklad výhodu v tom, že je tam lacnejšia pracovná sila, a je jej dostatok. Stala sa ako keby druhou Bratislavou, ale s dostatkom priestoru na podnikanie -- a to územím aj pracovnou silou.

Nitriansky kraj je takisto blízko Bratislavy, a nedarí sa mu tak....
Nitriansky región je prekvapivo zlý. Má dobrú úroveň, ale veľmi zlú tendenciu, a to najmä sever a juh kraja, kde je dopravne ťažký, priemysel na severe sa nemodernizuje, stále sú tam teplárne. Na juhu to zase ovplyvňuje aj maďarská menšina, ktorá je menej flexibilná, zapríčiňuje to aj jazyková bariéra, a poľnohospodárstvo tento región tak nepotiahne.

Dá sa niečo trnavskému regiónu aj vyčítať?
Ľudsky trochu mrzí je fakt, že ekonomickým rozvojom sa zaberá poľnohospodárska pôda.

Ako si môže takýto úspech udržať?
Trnava je dobrý príklad, že treba pracovať. Keď sa pozriete, ako vznikol napríklad závod PSA -- bez veľkého kriku. Primátor vytvoril podmienky a PSA prišlo. Keď si to porovnáte napríklad so závodom Kia v Žiline -- v priamom prenose sa rokovalo o každom políčku. Treba tiež pracovať na skvalitňovaní stredného školstva, aby vyhovovalo potrebám trhu prácu, posilniť Trnavskú univerzitu, skvalitňovať tiež infraštruktúru alebo zdravotníctvo.

Čo by mali robiť ostatné regióny, aby dosiahli rovnaký úspech?
Nesmú kopírovať. To, čo je dobré pre Bratislavu či Trnavu, nemusí byť dobré v Rimavskej Sobote. Každý región si musí identifikovať silné a slabé stránky, staviť na tie silné, a tie slabé eliminovať. Zle sú na tom napríklad Prešovský či Bystrický kraj. Tie sa musia napríklad vyrovnať s juhom, s tým, že sú to poľnohospodárske regióny, demograficky slovensko-maďarsko-rómske. Treba napríklad staviť na Rómov, staviť ako na rozvojový potenciál, ktorý je schopný pracovať, vytvárať nejaké hodnoty, jednoducho sa nedá oddeliť túto otázku, ale ju treba riešiť.