Šlo totiž o dôležité témy s nemalým vplyvom na budúcnosť. Švajčiari však ukázali, že od iných západoeurópskych susedov sa príliš nelíšia - najradšej by totiž nechali všetko po starom.
Až dve tretiny voličov sa vyslovili proti zmenám v starobnom poistení, ktorých cieľom bolo vytvorenie solídneho perspektívneho základu: Švajčiari totiž zápasia s rovnakým demografickým problémom ako susedné krajiny Európskej únie. Ak v roku 1970 jeden dôchodca pripadal na 4,6 pracujúceho občana, v súčasnosti sa tento podiel znížil na 3,6. Dôchodkové fondy tak narážajú na finančné limity svojho pôsobenia. Vláda predpokladala, že nepriaznivému vývoju bude čeliť zvýšením veku žien na odchod do dôchodku na 65 rokov, znížením vdovského dôchodku, a vôbec pomalším prispôsobovaním dôchodkov tempu inflácie. O viac peňazí v štátnej pokladnici sa malo postarať aj zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Švajčiari takisto odmietli iniciatívu, ktorou sa federácia snažila preniesť na kantóny záťaž vo výške 1,3 mld. eur v rámci daňových výhod pre rodiny či majiteľov bytov.
Kantóny reagovali na výsledky referenda so zjavným uspokojením, podobne ako aj ľavica a odbory. "Ľud ukázal, že sa nedá kúpiť," tešil sa Hans Jürg Fehr, predseda ľavicových sociálnych demokratov. Ťažkú hlavu má, naopak, vláda, porážku utrpela v krátkom čase už druhýkrát za sebou. Vo svetle tohto vývoja sa v tlači začala diskusia o bezvýchodiskovosti v politike. Švajčiarska vláda je totiž vždy vládou všetkých strán a ak sa nezhodnú medzi sebou, rozumné východisko z krízy nejestvuje. V tomto konkrétnom prípade bola ostro proti vládnemu návrhu aj pravicová strana SVP najpopulárnejšieho švajčiarskeho politika Christopha Blochera. Minister financií Hans-Rudolf Merz hľadá zase riešenie v zjednodušení referendových otázok. Či sa mu to podarí, to sa ukáže už pri najbližšom referende. Švajčiari budú tentoraz odpovedať na otázku, či ich krajina má pristúpiť k Schengenu. (hn/gaf)