Radosť Európanov z otvoreného neba netrvala dlho. Len pár hodín po tom, čo európske krajiny začali otvárať svoje letiská a vypravovať prvé lety, totiž islandská sopka zosilnila svoju vulkanickú činnosť a poslala smerom k nám nový mrak popola. Hustý oblak už zasiahol veľké časti Británie, kde sú stále mimo prevádzky londýnske či severoírske letiská.
Vydýchnuť si nemôžu ani Slováci, a to aj napriek tomu, že naše nebo je od pondelka dočasne opäť otvorené. Experti totiž predpokladajú, že už dnes zasiahne naše územie druhý mrak popola z nevyspytateľnej juhoislandskej sopky. Vulkán s ťažko vysloviteľným názvom Eyjafjallajökull pritom oddeľuje od Slovenska takmer tritisíc kilometrov. "Očakávame, že mrak sa v krátkom čase rozšíri nad strednou Európou. V stredu k nám totiž začne prenikať severozápadné prúdenie, teda aj od Islandu. Sopka je pritom čoraz aktívnejšia,“ povedal pre HN meteorológ Tomáš Balcar.
Najhoršie bude dnes
Podľa Balcara sa tak možno zopakuje scenár z konca minulého týždňa, keď drobné čiastočky popola doslova paralyzovali leteckú dopravu vo veľkej časti Európy. "Môže sa stať aj takýto prípad. Závisieť to bude od toho, aké budú koncentrácie popola.“
Na najkritickejšiu situáciu by sme sa mali pripraviť dnes a zajtra. Koncom týždňa sa smer vetra opäť zvrtne. "Rozhodujúce pri smere prúdenia je, ako sú rozložené tlakové útvary. Teraz je nízky tlak nad Škandináviou, a práve ten nám posiela vzduch zo severozápadu,“ tvrdí Balcar. Podľa neho sa druhý mrak už včera stáčal severozápadným smerom a zvýšené koncentrácie sopečného popola by tak k nám mali doraziť v priebehu dnešného dňa. "V druhej polovici týždňa by sa malo obnoviť prúdenie vzduchu od juhozápadu, ktorý by mal popol odnášať mimo strednej Európy.“
Časovaná bomba
Islandská sopka sa tak stáva pre európske letectvo časovanou bombou. Jej erupcie totiž podľa vulkanológov môžu trvať ešte celé mesiace, možno až dva roky. Do Európy pritom väčšinou veje vietor práve zo severného Atlantiku. "V miernych šírkach prevláda prúdenie zo západu,“ potvrdzuje Balcar. Kedykoľvek v nasledujúcich mesiacoch sa teda môže stať, že drobné sklovité čiastočky, ktoré vyvrhne sopka pokrytá ľadom do ovzdušia, spôsobia na európskych letiskách totálny chaos.
Malý ostrov, ktorý nedávno takmer potopila silná ekonomická kríza, tak spôsobuje Európe nové problémy. "V strede Atlantického oceánu je zóna platňovej tektoniky, kde je veľmi aktívna vulkanická činnosť. Tá je oveľa aktívnejšia než kdekoľvek inde na povrchu Zeme. Island predstavuje vynorenú časť Atlantického chrbta. Naakumulovalo sa tam toľko vulkanických produktov, že sa v týchto miestach vynoril nový ostrov,“ vysvetlil pre HN vulkanológ Jaroslav Lexa z Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied. To je podľa neho hlavný dôvod, prečo práve na Islande vychádza z hlbín Zeme veľké množstvo energie. Prejavuje sa to častými vulkanickými erupciami a vyvrhovaním veľkého množstva lávy.