Výbuchy v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima desia nielen samotnú východoázijskú krajinu, ale aj jej susedov a celú Európu. Do pozoru druhá najväčšia atómová havária v dejinách ľudstva postavila ochrancov prírody aj krajiny, ktoré takúto formu energie využívajú. Podľa eurokomisára pre energetiku Günthera Oettingera by sa v Európe mali uskutočniť testy atómových elektrární. Na tom sa včera dohodli ministri pre energetiku a jadroví experti členských krajín únie. Podľa Oettingera by dokonca únia mala zvážiť, či sa dokáže bez jadrovej energie zaobísť.
Aj napriek tomu, že zeleným by sa podobná predstava bezpochyby páčila, experti tvrdia opak. "Aj napriek tomu, že na atómovú energiu ľudstvo nadáva, nemá veľa spoľahlivých alternatív. Práve toto je totiž jediné riešenie, ktoré je schopné udržať ekonomický rast ľudstva,“ potvrdil pre HN expert na atómovú energiu Jozef Ferencei.
Celosvetová panika
Čísla o zvýšenej radiácii v mieste výbuchu jadrovej elektrárne vo Fukušime šokovali celý svet. Podľa japonskej tlačovej agentúry Kjódó bola pritom radiácia po včerajšom výbuchu až 400-krát vyššia, ako je ročný povolený limit.
Okrem japonských oblastí sa však radiácia dotkla aj vzdialených oblastí Ruska a do Európy by sa mala dostať o menej ako dva týždne. Aj preto sa Rusko rozhodlo evakuovať ľudí, ktorých by atómový mrak mohol postihnúť.
Okrem evakuácie a kontroly potravín dovezených z Japonska sa však mnohé krajiny obávajú opakovania japonskej tragédie doma. Nemecká vláda sa preto napríklad rozhodla dočasne zavrieť a skontrolovať sedem atómok. Celkovo ich pritom Nemci majú len 17. K podobnému kroku vyzval odborníkov aj ruský premiér Vladimír Putin.
Návrat k uhliu?
Zdá sa však, že Nemecko a Rusko budú mať aj svojich nasledovníkov. Rakúsko totiž volá po záťažových testoch na všetkých európskych jadrových elektrárňach. Túto možnosť v súčasnosti nevylučuje ani Európska komisia, avšak zatiaľ len na dobrovoľnej báze. "Toto je nápad, o ktorom musíme uvažovať a debatovať,“ povedala novinárom hovorkyňa komisie Marlene Holznerová.
Úplné odstavenie, ktoré presadzujú napríklad Rakúšania, si vie predstaviť aj odborník na energetiku Miroslav Zajíček. "Krajiny by dokázali pokryť svoj dopyt aj bez jadrovej energie, ale nemohlo by to byť zajtra. Hypoteticky by to mohlo byť v horizonte dvadsiatich rokov,“ potvrdil pre HN Zajíček. Podľa neho by sa však v takomto prípade ľudstvo muselo spoliehať na zemný plyn a vrátiť sa k uhliu. Martina Lidinská