Britská vláda by mala umožniť pracovať imigrantom legálne. Také sú odporúčania nevládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú bojom proti chudobe. Odstránenie mnohých byrokratických prekážok by vraj zlepšilo sociálne postavenie utečeneckých rodín, a navyše by vláde pomohlo obmedziť čierny pracovný trh.
O tom, že sa musí s čiernym trhom pobiť, britská vláda vie. Pred dvoma rokmi si nechala o čiernej (či sivej) ekonomike vypracovať štúdiu, ktorá nedávno dokončili; vyplýva z nej, že čierna ekonomika sa podieľa na piatich až dvanástich percentách HDP.
Čierna ekonomika neznamená pre ministra financií Gordona Browna iba nižšie príjmy z výberu daní, ale aj väčšie náklady na sociálne dávky. Podľa odhadov inej štúdie, tzv. Grabinerovej správy, publikovanej v roku 2000, asi 120-tisíc Angličanov dostáva podvodom sociálne dávky. Títo ľudia neoficiálne pracujú, ale oficiálne sú nezamestnaní.
Najčastejšie odbory, ktoré sú na pomedzí oficiálnej a neoficiálnej ekonomiky, sú stavebníctvo, práce na farmách, pohostinské služby, kaderníctvo, masáže a podobne. Rosalinda Copisarová z finančného inštitútu Street UK zrátala, že podnikateľ, ktorý si na čiernom pracovnom trhu ráta desať libier za hodinu svojej práce, musel by na oficiálnom trhu žiadať 35 libier, aby mal rovnaký zisk.
Finanční analytici si myslia, že vláda musí pre potlačenie čiernej ekonomiky urobiť prinajmenšom dve veci: povoliť určitý zárobok aj tým, ktorí dostávajú od štátu sociálnu podporu, a obmedziť byrokratické prekážky .
V súčasnosti sú pravidlá také, že ten, kto dostáva sociálnu podporu, nesmie zarábať viac ako päť libier týždenne. Každá priznaná libra nad túto sumu sa strháva z výplaty sociálnej pomoci. Predstavitelia charitatívnych organizácií nazývajú toto pravidlo "drakonickým".
Čo sa týka byrokracie, Jim Battle, šéf organizácie Housing Federation, povedal nedávno denníku Financial Times, že v Británii je oveľa ľahšie založiť veľkú ako malú spoločnosť: "Ak zriaďujete firmu s piatimi alebo menej zamestnancami, prekážky sú také veľké, že vás byrokratické bremeno odradí od oficiálnej cesty."
Rok čo rok britské médiá uverejňujú mnoho príbehov o sezónnych robotníkoch, ktorí prichádzajú pracovať načierno na farmy do Kentu. Tento rok prišlo, podľa týchto správ, najviac Poliakov, z neeurópskych krajín Číňanov. Práce v období úrody ovocia a zeleniny však tvoria iba zlomok z anglickej čiernej ekonomiky. V Londýne a jeho okolí sa na nej napríklad nepodieľajú ani tak dočasní príchodiaci, ale ľudia, ktorí tu žijú. Desiatky malých firiem, ktoré ponúkajú telefonicky večeru z tureckej, karibskej či pakistanskej kuchyne až do domu, sú častým príkladom neoficiálneho podnikania.
Aj keď s ňou všetci nesúhlasia, britská vláda tvrdí, že čierna ekonomika úzko súvisí predovšetkým s imigračným procesom, a podľa toho stanovila aj svoju stratégiu. Čím menej ľudí v Británii zostane po tom, čo ich imigračné úrady odmietnu, tým rýchlejšie sa podľa kabinetu zmenší sila čiernej ekonomiky.