Napriek nedávnym korupčným škandálom, nedodržanému sľubu o "mieri a bezpečnosti" a zlej ekonomickej situácii Izraela je favoritom dnešných parlamentných volieb premiér Ariel Šaron a jeho pravicový Likud. Všetky aktuálne prieskumy verejnej mienky mu prisúdili najväčší počet mandátov: 30 -- 32 zo 120, pričom doteraz mala strana v parlamente len 19 poslancov.
Opozičná ľavicová Strana práce, ktorá na jeseň minulého roku vystúpila z Koalície národnej jednoty a vyvolala predčasné voľby, by mala podľa denníka Maariv získať len 18 mandátov. Výrazný pokles preferencií strany, ktorá bola doteraz v Knessete zastúpená 26 poslancami, spôsobili podľa analytikov vnútorné spory.
Ich nový líder Amram Micna sa s porážkou už zmieril. "Posilniť šéfa opozície," znel jeho slogan v poslednej etape predvolebného boja.
Strane práce však hrozí, že klesne až na tretie miesto. Dobieha ju sekulárne založená strana Šinui novinára a moderátora Tommyho Lapida, ktorá svojím kurzom láka mladých karieristov z Tel Avivu.
"Dnes je v móde voliť Šinui a nevoliť Stranu práce," komentoval situáciu pre agentúru Reuters jeden z ľavicových politikov. Zároveň však spochybnil prieskumy verejnej mienky. "Je možné, že voliči sa hanbia povedať, že budú voliť Stranu práce, podobne ako je to v prípade voličov (ultraortodoxného) Šasu."
Po tom, ako Micna vyhlásil, že nevstúpi do vlády s premiérom Šaronom, bude zostavenie vlády v Izraeli problematické. Pravicový blok strán by podľa prieskumov verejnej mienky mohol síce získať spolu s náboženskými stranami 67 zo 120 kresiel, Šaron však avizoval, že pravicovú koalíciu si neželá, Koalícia národnej jednoty so Stranou práce je podľa neho jedinou správnou alternatívou. Proti pravicovej vláde je aj väčšina Izraelčanov. Pozorovatelia teda očakávajú zdĺhavé rokovania, na konci ktorých môžu byť dokonca predčasné voľby.
Hlavnou témou predvolebného boja bol konflikt s Palestínčanmi. "Zatiaľ čo v minulosti boli rozdiely medzi ľavicou a pravicou nezreteľné, teraz je to jasné každému, kto má oči v hlave," analyzuje kampaň denník Haaretz. Likud a ostatné strany pravicového spektra odmietajú rokovať s prezidentom Palestínskej autonómie Jásirom Arafatom. Šaron sa viackrát vyjadril, že najprv treba ukončiť terorizmus, až potom viesť politický dialóg. Zároveň odmieta aj mierový plán kvarteta sprostredkovateľov v konflikte na Blízkom východe (USA, EÚ, OSN a Rusko), ktorý predpokladá vytvorenie palestínskeho štátu v roku 2005 s odôvodnením, že Európska únia zastáva nevyvážený postoj, ktorým sa prikláňa v prospech Palestínčanov a ich prezidenta Jásira Arafata.
Ľavicové strany na čele so Stranou práce sa snažia o mierový proces a sú pripravené pristúpiť na kompromisy vrátane odstúpenia teritória. Vyjednávať s Palestínčanmi sú ochotní aj napriek pretrvávajúcemu násiliu.
"Hlasovanie za Šinui je v princípe vyhnutie sa voľbe," komentuje pozíciu strany denník Haaretz. Táto sekulárna strana totiž nedáva odpoveď na otázky bezpečnostnej agendy. Zázračný recept na vyriešenie konfliktu však nemá očividne nikto. Nedokázala to ľavicová vláda Ehuda Baraka ani pravicová vláda Šarona.
Pozorovatelia sa nazdávajú, že ľavičiari dostatočne nevyužili hospodársku krízu. Šaronovo volebné obdobie sa končí rekordne zlými číslami: HDP klesol, deficit stúpol a do konca roka má nezamestnanosť dosiahnuť 12 percent.
Izraelčania si môžu dnes vybrať z 26 strán, 16 z nich má pre nízku jedenapolpercentnú hranicu šancu na vstup do parlamentu. Okrem iných aj taká "exotická" strana Ale Jarok, ktorej hlavným cieľom je legalizácia hašiša.