Keď silné zemetrasenie zasiahlo východné pobrežie krajiny, stihla sa ešte so svojimi príbuznými spojiť. "Sme v poriadku, dom stojí,“ upokojovala ju sestra. Na dlhý čas to však boli posledné slová, ktoré od nej Noriko počula. Hneď nato totiž prišla desaťmetrová vlna cunami a po nej nastalo už len ticho. Noriko si myslela, že jej blízki sú mŕtvi. Až teraz s obrovskou úľavou zistila, že všetci akoby zázrakom prežili.
Týždeň v strachu
K šťastnému stretnutiu však viedla strastiplná cesta. Kým televízne obrazovky ukazovali skazu, Noriko sa so svojimi príbuznými zúfalo snažila skontaktovať. Pevné linky aj mobilné telofony však ostávali hluché. Na zozname evakuovaných ani nezvestných a obetí nenašla mená nikoho z príbuzných. "Trvalo to viac ako týždeň. Bola to hrozná neistota. Každý deň sme boli ako prikovaní k televízii, sledovali sme všetky možné správy, internet, zoznamy evakuačných centier. Po rodine však ani stopy,“ opisuje prvý týždeň po katastrofe Noriko.
Našla ich kamera
Obrat v pátraní po príbuzných priniesli správy jednej televíznej stanice. Kamera práve snímala armádnu helikoptéru pri záchranných prácach. "Vtedy som pri pohľade na obrazovku vykríkla. Človek, ktorého práve lanom ťahali na palubu vrtuľníka, sa až nápadne podobal na našu tetu. Aj miesto jej objavenia tomu zodpovedalo. Od tej chvíle som začala veriť, že prežili,“ spomína na neuveriteľný okamih Noriko.
Naložili s manželom do auta benzín, vodu, potraviny i oblečenie a vydali sa do svojho rodiska. Mesto sa však zmenilo na nepoznanie.
Do Kessenumy sa obaja manželia dostali rozbitou a popraskanou cestou, po oboch stranách lemovanou autami. "Bolo hneď vidieť, kam až dosiahla cunami. Odtiaľ smerom k moru bolo všetko v troskách. Úplne všetko. Medzi rozbitými strechami trčala obrovská rybárska loď,“ hovorí Noriko. "Bolo to ako v inom svete. Ako po vojne. V televízii človek vidí len malú časť, ale tu boli trosky úplne na každom mieste. Kam sa človek pozrel, všade bola samá skaza. Ešte teraz mi to všetko nedochádza.“
V Kesennume, ktorú prírodný živel pochoval pod obrovským náporom vody, zostali rodičia Noriko aj väčšina jej príbuzných. More doslova prehltlo manželovo rodné mesto a neutíchajúce otrasy len znásobili strach o rodinu. Dlhé dni o nich nepočuli ani slovo.
Po nekonečnom čakaní sa Noriko so všetkými príbuznými stretla. Uprostred mesta premeneného na kopu trosiek. Malý zázrak, ktorý rodinu pevne stmelil. Všetci síce prežili, ale more so sebou odnieslo úplne všetko.
Záchrana v priamom prenose
Tetu, ktorú zachránil armádny vrtuľník doslova v priamom prenose, našla Noriko s manželom v evakuačnom centre. Sestre s deťmi sa zase podarilo pred cunami na poslednú chvíľu ujsť autom. "Vlna im však vzala úplne všetko. Kto zaváhal a vrátil sa napríklad po peniaze, toho príval zmietol. Na mostoch sa zase tvorili zápchy, takže tí, čo sa vydali týmto smerom, zahynuli,“ rozpráva Noriko zážitky. Pár sekúnd, jedno zlé rozhodnutie, a aj jej blízkych by postihla smrť.
Len o vlások unikol cunami tiež jej prastrýko, ktorý je dlhé roky pripútaný na invalidný vozík. Opatrovatelia v domove dôchodcov ho síce vyniesli na vyššie poschodie, voda mu však vystúpila až po krk. Budova našťastie zostala stáť, ale aj tak trvalo celý deň, kým hladina klesla. Po krk vo vode, v tme a v zime. Ako zázrakom prežil.
"Ľudia to všetko znášajú statočne. Ticho a v pokoji. Navzájom si pomáhajú. Asi 20 našich príbuzných teraz žije u strýka, na ktorého dom cunami nedosiahla. Majú vodu zo studne, ryžu a zeleninu z vlastných polí. Len čo sme dorazili, hneď nám naservírovali čaj a starali sa, či nie sme po dlhej ceste unavení. Akoby sa nič nestalo,“ hovorí dojatá Noriko.
"Predvčerom mi prišla od sestry správa: Prepáč, že vám pridávame samé starosti. V oblasti Tohoku už sú všetci takí. Myslia skôr na druhých ako na seba.“
Zmizlo úplne všetko
Až na strýka prišli všetci príbuzní o strechu nad hlavou. Sestru, ktorá sa živila ako učiteľka hry na klavíri, pripravila voda o jej hudobný nástroj. Zmizol nábytok, oblečenie, fotografie. Všetko. Zatiaľ však nie je čas naplno si to uvedomiť. Všetci majú plné ruky práce, aby pre seba a svojich blízkych zaobstarali jedlo, základné potreby, benzín. Život zo dňa na deň. Len ťažko sa v tejto situácii plánuje nový začiatok. "Obnova bude trvať mesiace, možno roky. Viac ako kedykoľvek predtým bude potrebné, aby rodina držala spolu,“ dodáva Noriko. Josef Gomori, spolupracovník HN