Európska komisia totiž včera odobrila začiatok vstupných rokovaní s Islandom.
Mnohí očakávajú, že vstup ostrovného štátu do únie bude "rýchly a bezproblémový“ proces, avšak "najhorúcejšími“ témami bude politika rybolovu či vrátenie peňazí zo skrachovaných bánk Holanďanom a Britom. Ale aj euro. "Island sa usiluje o vstup do EÚ v prvom rade preto, že chce euro. Avšak kvôli kríze bude len veľmi ťažko plniť niektoré maastrichtské kritériá, najmä výšku dlhu. Je tiež možné, že až sa islandská ekonomika stabilizuje, záujem ostrova o euro, teda vstup do únie, zoslabne,“ komentoval pre HN politológ Vít Beneš.
Ryby a dlh
Island vstup do Európskej únie dlho odmietal. Zmena euroskeptického vnímania však prišla v roku 2008, kedy ekonomické problémy doviedli krajinu takmer k bankrotu. Kríza tam zasiahla oveľa výraznejšie, ako v ktorejkoľvej inej európskej krajine. Parlament si rozhodnutie vstúpiť do únie nechal odobriť aj v referende. Miestna vláda dúfa, že únia im pomôže nájsť stabilitu, silnú menu a jasné finančné pravidlá, ktoré by zabránili ďalším prípadným hospodárskym krízam.
Pre úspešný vstup však bude musieť vyriešiť dve veľké otázky, rybolov a dlh zo skrachovaných bánk. Rybolov je pre ostrov nesmierne dôležitý, v podstate bol hlavnou príčinou dlho odkladaného vstupu do únie. Tvorí asi 40 percent celkového exportu, preto najmä vplyvnej rybárskej loby príliš "nevoňajú“ európske kvóty platiace na ryby asi rovnako ako na cukor či mlieko.
Tvrdým orieškom bude približne 5,7 miliardy dolárov, ktoré má Island zaplatiť Holandsku a Veľkej Británii. Po krachu banky Landsbanki, kde v jej internetovej pobočke Icesav mali peniaze státisíce Britov a Holanďanov, nebola islandská vláda schopná peniaze vyplatiť. Voči takému splácaniu dlhu sa však búria na ostrove ľudia a konečné slovo o splatení či nesplatení má dať referendum na začiatku marca. V každom prípade je však dohoda o náhrade týchto peňazí podmienkou pre obnovenie finančnej pomoci zo strany únie a Medzinárodného menového fondu.
Spolu s Chorvátskom
Island sám by bol rád v únii už do roku 2012, Brusel o konkrétnom termíne nehovorí. Spomína sa vstup v jednej vlne spolu s Chorvátskom, čo je najhorúcejší kandidát. Naša diplomacia so vstupom severskej krajiny súhlasí. "Upozorňujeme však, že v procese rozširovania treba pristupovať rovnocenne ku každému kandidátovi a postupovať jednoznačne podľa plnenia kritérií, neuprednostňovať jedného kandidáta pred inými. Najmä pre krajiny západného Balkánu je dôležité, aby nevznikol dojem, že EÚ uprednostňuje Island na ich úkor,“ zdôraznil pre HN hovorca nášho rezortu diplomacie Peter Stano.
Podľa politológov je medzi Islandom a krajinami Balkánu ako kandidátmi na vstup veľký rozdiel. "Nejde o protežovanie, ale Island má úplne inú východiskovú pozíciu. Nie je to transformujúca sa krajina, nebude mať teda také problémy s harmonizáciou legislatívy s európskymi normami,“ povedal pre HN politológ Vít Dostál. Islandu tak určite netreba vyčítať nefungujúce súdy či prehnanú korupciu.
Plusom pre krajinu je fakt, že je členom Európskeho hospodárskeho priestoru, schengenského priestoru a aj NATO. "Prípadný vstup Islandu nepredstavuje pre EÚ žiadny politický problém a nepredstavuje žiadnu dodatočnú finančnú a hospodársku záťaž,“ dodal Beneš.