Republikánsky kandidát a súčasný prezident George W. Bush (na snímke Reuters) pošramotil vzťahy s európskymi spojencami vojnou v Iraku. Zbrane hromadného ničenia sa navyše v krajine nikdy nenašli a ďalšie dva štáty "osi zla" -- Severná Kórea a Irán zrejme v ich vývoji stále pokračujú. Na druhej strane, intervencia v Afganistane po tragickom 11. septembri sa stretla so širokou podporou. Prišiel s iniciatívou širšieho Blízkeho východu, ktorej cieľom je šíriť demokraciu v oblasti. Prezident je zároveň veľkým advokátom kontroverznej politiky izraelského premiéra Ariela Šarona. Aj keď formálne kritizuje výstavbu múru, medzinárodné iniciatívy na jeho zbúranie nepodporuje. Stále verí v úspech aj ním navrhnutej "cestovnej mapy," ktorá je fakticky mŕtva. Prezident Bush je tvrdým zástancom voľného obchodu, uzavrel niekoľko obdobných zmlúv s krajinami Latinskej Ameriky, Ázie a Afriky. Na druhej strane sa na pôde Svetovej obchodnej organizácie uchýlil aj k protekcionistickým krokom pri clách na oceľ. Odstúpil od Kjótskeho protokolu, ktorého cieľom je znížiť emisie plynov spôsobujúcich globálne otepľovanie. Myslí si, že problém sa dá riešiť novým ekonomickým rastom.
Demokrat John Kerry síce zdôrazňuje, že použije silu, ak by to bolo v záujme bezpečnosti USA, no má víziu "novej éry aliancií". Bushov prístup odsudzuje ako unilateralistický, sľubuje urobiť diplomaciu hlavným nástrojom americkej zahraničnej politiky. Vojnu v Iraku síce najprv podporil, teraz ju však kritizuje a chce, aby operácia bola multinárodnejšia. Kerry tiež podporuje Izrael a tamojšiu Šaronovu vládu, riešenie vidí v existencii dvoch štátov. Chce dať mierovému procesu nový dych a plánuje vymenovať osobitného vyslanca pre Blízky východ, ktorý by podnietil umiernené sily. Čo sa týka medzinárodnej obchodnej politiky, ak ho zvolia, chce nariadiť preskúmanie všetkých Bushových dohôd. Chce, aby sa USA zúčastňovali na medzinárodných dohodách o klimatických zmenách.