Aj nám najpríbuznejšie živočíchy - šimpanzy, bonobovia, gorily a orangutany - si ako my uvedomujú, že sa pri vyberaní z alternatív môžu zmýliť.
V časopise Animal Cognition to predbežne online oznámil Josep Call z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku (Nemecko).
Uskutočnil sériu troch experimentov. Zúčastnilo sa na nich 26 ľudoopov z Výskumného strediska Wolfganga Köhlera pri zoologickej záhrade v Lipsku: osem šimpanzov, štyria bonobovia, sedem goríl a rovnako sedem orangutanov.
Všetkým zvieratám predložil dve trubice. V jednej bola odmena v podobe potravy, v druhej nie. Následne sledoval, ako sa pokúsia nájsť odmenu -- ukážu, ktorú trubicu chcú.
Experiment číslo jeden. Ľudoopom zabránil pozerať sa, keď do tej či onej trubice vkladal odmenu, no poskytol im zvukový náznak - trubicami zatrepal. Išlo mu o zistenie, či zvieratá dokážu nahradiť vizuálne informácie zvukovými. Menil náročnosť overovania.
Experiment číslo dva. Ľudoopom ukázal, kam odmenu vkladá a po rôzne dlhých časových intervaloch ich povzbudzoval, aby ju hľadali. Išlo mu o zistenie, či zvieratá fakt, že zabudli, kde odmena je, podnieti k usilovnejšiemu hľadaniu.
Experiment číslo tri a posledný. Porovnával reakcie ľudoopov v predchádzajúcich dvoch režimoch so skryte a viditeľne vloženou odmenou, avšak v situáciách, ktoré sa líšili lákavosťou odmeny. Išlo mu o zistenie, či budú zvieratá hľadať usilovnejšie, ak je v stávke lákavejšia odmena, nech už videli, kam ju vložil, alebo nie.
Ľudoopy veľmi presne vyhľadali odmenu, keď videli, kam ju vkladá. No pravdepodobnejšie pre overenie nazerali do trubíc, kým si vybrali, keď bola v stávke lákavejšia. To isté platilo, keď od ich pozorovania, kam odmenu vkladal, po hľadanie uplynul dlhší čas. Keď im však poskytol zvukový náznak, kde je odmena, "inšpekciu" trubíc pred výberom obmedzili. V súhrne: očividne si uvedomovali, že by sa pri výbere mohli zmýliť.
"Terajšie výsledky ukazujú, že dôkladnosť 'inšpekčnej' reakcie ľudoopov závisí od najmenej troch faktorov. Po prvé, náročnosti nazerania do trubice pred výberom. Po druhé, hodnoty vloženej odmeny. A po tretie, stavu informácií o tom, kam bola vložená. Dokopy to vytvára systém na spracovávanie informácií, ktorý sa vyznačuje zložitosťou, pružnosťou a kontrolou, čo sú všetko znaky metakognície, znalostí o znalostiach. Naznačuje to, že metakognitívne schopnosti predsa len popri človeku majú aj iné živočíchy," povedal Josep Call.
V úvode článku vedomie vlastnej omylnosti ľudoopov prirovnal k tomu, ako sa sám vždy správa, keď cestuje letecky do zahraničia, čo je finančne i inak náročné. Letenku a pas večer pred odletom vloží do špeciálneho vrecka príručnej batožiny. Ráno pred odchodom na letisko to skontroluje -- hoci sa batožiny medzitým nikto nedotkol a veľmi dobre si pamätá, kam letenku a pas vložil, tiež ich na prvý pokus nájde. Pramení to z jeho vedomia, že by sa mohol mýliť, a zo snahy uistiť sa, že to tak v tomto prípade nebolo. No druhý raz už to ráno nerobí. A menej pravdepodobne, ak má cestovať vlakom -- veď letenka sa na poslednú chvíľu nahrádza obťažnejšie ako lístok na vlak. Josep Call to nazýva "pasový efekt" a prvýkrát ho opísal v inom odbornom článku, ktorý uverejnil v roku 2001.