StoryEditor

Nobelovu cenu za mier získal Obama

09.10.2009, 11:40
Aktualizované 12:40 | Medzi 205 nominovanými laureátmi tohtoročnej Nobelovej ceny za mier vybral päťčlenný výbor prezidenta Spojených štátov Baracka Obamu (na snímke).

Výbor Obamu ocenil za „mimoriadne úsilie o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spolupráce medzi národmi", ako aj za jeho snahy o globálne jadrové odzbrojenie a nastolenie mieru vo svete.

Dal ľuďom nádej na lepšiu budúcnosť
Nestáva sa často, aby človek mal taký presah ako Obama, ktorý sa dostal do centra svetovej pozornosti a dal ľuďom nádej na lepšiu budúcnosť," hovorí sa v odôvodnení.

Jeho diplomacia vychádza z princípu, že tí, ktorí vedú tento svet, to musia robiť tak, aby to vychádzalo z hodnôt a postojov, ktoré sú spoločné pre väčšinu svetovej populácie."

Výbor spomenul najmä Obamove snahy znižovať svetový jadrový arzenál, zmierovať sa s moslimským svetom a riešiť blízkovýchodný problém.

Sľuby nedodržal
Obamovi kritici, najmä v USA, tvrdia, že Obama na medzinárodnom poli "dáva mnohé sľuby, no žiadny doteraz nedodržal".

Na Nobelovu cenu za rok 2009, ktorej súčasťou je aj takmer 900 000 eur, bolo nominovaných 205 kandidátov a 30 organizácií. Zoznam kandidátov bol tohto roku veľmi rozmanitý. Medzi nominovanými bola aj rocková hviezda Bono, Európska únia, bývalý nemecký kancelár Helmut Kohl ako aj dlhoročne väznený izraelský "atómový špión" Mordechai Vanunu. Na zozname bol dokonca aj taliansky premiér Silvio Berlusconi.

Deň výročia smrti vynálezcu dynamitu
Slávnostný ceremoniál, na ktorom všetci tohtoroční laureáti prevezmú okrem finančnej odmeny v hodnote desiatich miliónov švédskych korún, diplom a zlatú medailu, sa uskutoční tradične 10. decembra, v deň výročia smrti vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela.

Nobelov výbor pozostáva z 5 členov, ktorých na šesť rokov menuje nórsky parlament Storting.Od roku 1901 neudelili Nobelovu cenu za mier 19-krát, poslednýkrát v roku 1972.

Minulý rok získal Nobelovu cenu za mier bývalý fínsky prezident Martti Ahtisaari za svoje vyjednávačské a sprostredkovateľské úsilie pri medzinárodných konfliktoch

Profil Baracka Obamu:

Barack Obama sa narodil pred 47 rokmi v Honolulu kenskému otcovi a americkej matke. Vyrastal na Havajských ostrovoch a v Indonézii. Otca veľmi nepoznal, pretože rodičia sa rozišli a otec sa vrátil do Kene, kde v roku 1982 zomrel pri automobilovej nehode. Obama má právnické vzdelanie, vyštudoval na Harvarde, kde sa v roku 1990 stal prvým afroamerickým šéfredaktorom Harvard Law Review v histórii školy.

Po ukončení štúdia sa v roku 1991 vrátil do Chicaga v štáte Illinois, kde dvanásť rokov prednášal na miestnej právnickej škole. Tam začal aj svoju politickú kariéru. Do Senátu sa dostal v roku 1997, pôsobil v ňom do roku 2004. Jeho prvá snaha o prerazenie vo federálnej politike prišla v roku 2000, demokratické primárky pre voľby do Snemovne reprezentantov však vtedy prehral. Uspel až v senátnych voľbách o štyri roky neskôr, po zvolení odstúpil z pozície zákonodarcu v štáte Illinois. Počas svojho pôsobenia presadil viacero projektov zameraných najmä na zdravotnú starostlivosť a boj proti rasizmu.

V novembrových prezidentských voľbách v roku 2008 zvíťazil nad svojím republikánskym protikandidátom Johnom McCainom a stal sa 44. americkým prezidentom a zároveň prvým Afroameričanom v najvyššej štátnej funkcii v histórii USA. Obama je ženatý a s manželkou Michelle, ktorú si vzal v roku 1992, má dcéru Maliu Ann a Natashu.

Obamovi sa za necelý rok vo funkcii prezidenta USA podarilo na medzinárodnej scéne vzbudiť pozornosť predovšetkým v dvoch prípadoch. Bezpečnostná rada OSN pod jeho vedením prijala 24. septembra rezolúciu o jadrovom odzbrojení. Jej signatári sa v nej zaviazali k bráneniu šírenia jadrového arzenálu. Autorom textu rezolúcie boli práve Spojené štáty na čele s Obamom. Druhý krok prezidenta Spojených štátov sa však už s takými jednoznačnými reakciami nestretol. 17. septembra oznámil svojim partnerom v Českej republike a Poľsku, že USA odstupujú od plánu na vybudovanie protiraketového štítu v strednej Európe. Rozhodnutie jeho administratívy sa stretlo s pozitívnymi reakciami predovšetkým na strane Ruska. Paradoxom však je, že obe udalosti sa odohrali ešte pred 1. februárom minulého roka, kedy Nobelov výbor oficiálne prestáva prijímať nominácie na laureátov Nobelovej ceny.

Zdroj: SITA

 

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
05. december 2025 20:16