Ruský prezident Vladimir Putin a predstavitelia Európskej únie sa na včerajšom spoločnom summite dohodli na pravidlách tranzitu pre ruskú enklávu Kaliningrad, ktorú onedlho obkolesia krajiny EÚ, teraz ešte len kandidáti -- Litva a Poľsko. "Dohodli sa," oznámil európsky diplomat agentúre Reuters po tom, ako si obe strany vyjasnili posledné prekážky týkajúce sa financovania plánu. Rusi budú môcť cestovať medzi Kaliningradom a zvyšným územím Ruska na základe špeciálneho tranzitného dokumentu namiesto formálnych víz, proti ktorým Rusko opakovanie namietalo.
Problém Kaliningradu bol jedným z najpálčivejším problémom vo vzťahoch Ruska a EÚ. Nádej Kremľa na možné riešenie vzrástla po letnom stretnutí Putina s francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom v Soči. Ten vyhlásil, že nedopustí "poníženie Rusov a zavedenie víz". Neskôr ruskú pozíciu podporil aj Putinov "kamarát" -- taliansky premiér Silvio Berlusconi a fínska prezidentka Tarja Halonenová. Dokument, ktorý vyhotovila Európska komisia však bol pre Moskvu sklamaním. Európania zamenili slovo víza výrazom "zjednodušený tranzitný režim" a prisľúbili porozmýšľať nad zrušením vízového režimu po vstupe Litvy a Poľska do EÚ, konštatovali ruskí pozorovatelia.
Kaliningrad je pre Rusko veľmi dôležitý. Je tu najzápadnejší ruský nezamŕzajúci morský prístav, terminál na export ropy, končí sa tu plynovod. Európania však poukazujú najmä na jeho nie najlepšiu povesť -- hniezdo narkomafie, organizovaného zločinu a smutný rekord -- najvyšší počet nositeľov vírusu HIV.
Rozšírenie Európskej únie, s ním spojený problém ruskej enklávy Kaliningrad a hospodárska spolupráca, to mali byť hlavné témy summitu Rusko -- EÚ, Kodaň mala byť miesto jeho konania. Stretnutie sa však pre diplomatickú roztržku medzi Moskvou a predsedajúcou krajinou únie -- Dánskom, ktoré odmietlo zrušiť Celosvetový čečenský kongres vo svojom hlavnom meste, napokon uskutočnilo v Bruseli. Rokovania zatienila problematika separatistickej kaukazskej republiky a boja proti terorizmu.
Príčinou naštrbených vzťahov s Európskou úniou nie je však len vyslanec separatistického čečenského prezidenta Aslana Maschadova Achmed Zakajev, ktorého zatiaľ strážia v Dánsku. Je to aj vnímanie rukojemníckej drámy v Moskve. Európa a hlavne európske médiá v tejto súvislosti poukazujú najmä na krutosť federálnej armády, ktorá operuje na čečenskom území a neochotu Kremľa hľadať mierové riešenia. Niektorí sa nazdávajú, že partnerom pri rokovaniach by mal byť práve ten Aslan Maschadov, ktorého Putin považuje za čečenského Usámu bin Ládina. Vlnu kritiky vyvolal aj zásah plynom, následné obete medzi rukojemníkmi a zmiznutie niektorých obetí zahalené tajomstvom. Neďaleko bruselskej budovy Rady ministrov EÚ demonštrovalo niekoľko desiatok Čečenov, protestné akcie avizovala aj Amnesty International.