"Ďakujem Bohu za smrť OSN," vysmieval sa mocný našepkávač Bushovej vlády Richard Perle, keď Spojené štáty v irackej kríze obišli medzinárodnú organizáciu. Hrozí OSN vskutku "irelevantné" postavenie, ako to naznačil americký prezident George W. Bush? Hádka medzi Washingtonom a ostatnými členmi Bezpečnostnej rady sa zatiaľ neskončila. Bude mať OSN pri obnove povojnového Iraku vitálnu alebo vedľajšiu úlohu? Má byť z celého procesu úplne vylúčená, tak, ako to požadujú zástancovia tvrdej línie Pentagónu?
Američania odpovedajú faktami. Ich jednotky samy pátrajú po zbraniach hromadného ničenia v Iraku, pomoc OSN nepotrebujú. Administratíva Spojených štátov začína s povojnovou obnovou krajiny, OSN sa na nič nepýta. Ropný priemysel sa má už čoskoro rozbehnúť na plné obrátky -- aj tu zohráva organizácia len vedľajšiu úlohu. Nanajvýš môže pomôcť trpiacemu obyvateľstvu. Konvoje s humanitárnou pomocou sa hrnú do krajiny, program Ropa za potraviny bude bežať minimálne do začiatku júna.
Skutočná otázka však presahuje rámec Iraku: Akú úlohu bude zohrávať OSN v novom usporiadaní sveta? Stane sa pomocnou jednotkou Pentagónu, ktorej úlohou bude humanitárna pomoc? Pochopí americká administratíva šance, ktoré ponúka Bezpečnostná rada?
V najvyššom rozhodovacom grémiu OSN stojí superveľmoc pred voľbou: stáť osamotene na čele, alebo mať vedúcu úlohu kvôli svojim presvedčivým argumentom. Prezident George Bush senior išiel v prvej vojne proti Saddámovi príkladom. "Bush mladší by mal ísť v šľapajach svojho otca," žiada preto politológ z Harvardu Joseph S. Nye. "Mal by vziať do rúk telefónne slúchadlo, zavolať do Paríža, Moskvy a Pekingu a zabrániť ochromeniu rady pri ďalšej kríze, ktorá sa črtá v Severnej Kórei."
Ak budú mať Spojené štáty požehnanie OSN, nebude superveľmoc vyžarovať taký strach. Jej činnosť bude legitimizovaná. Svet by mohol USA znovu dôverovať. A svet by mohol znovu dôverovať OSN. Ak však USA Bezpečnostnú rada označia za debatný krúžok, budú viesť vojnu proti terorizmu samy a hrozí iný scenár. "Spojené štáty by sa potom stali imperiálnou veľmocou," hovorí Malloch Brown z Programu OSN pre rozvoj (UNDP). "Následky by boli znepokojujúce." OSN by postretol osud jej nešťastného predchodcu, Spoločnosti národov; bola by ochromeným divákom svetového diania.
Grémiá OSN sú už teraz v úzadí, ukazuje sa to aj v starom sídle Spoločnosti národov. V Ženeve skončila svoje zasadnutie Komisia OSN pre ľudské práva. Výsledok nebol ohromujúci. Delegácie sa nehádali, či treba odsúdiť ruskú prítomnosť v Čečensku, výčitku nedostal ani kubánsky diktátor Fidel Castro. Téma útlaku v Číne sa dokonca ani nedostala do oficiálnej agendy a zasadnutiu predsedal vyslanec líbyjského diktátora Kaddáfího.
OSN však môže ponúknuť viac. Od roku 1948 vyslala Bezpečnostná rada 54 mierových misií do celého sveta. Veľa z nich prinieslo nádej a budúcnosť. Príkladom je vznik nového štátu vo Východnom Timore. Stabilný svet by mal byť v záujme Západu. Bez humanitárnej pomoci by USA len ťažko mohli viesť také vojny ako v Iraku.
Bývalý senátor Timothy Wirth to vyjadril takto: "Potrebujeme OSN na všetku špinavú prácu." Viac nebude chcieť dať Bushova administratíva OSN ani v budúcnosti. Potvrdzujú to skúsenosti z irackej krízy.