Majú džípy, vrtuľníky a sú vybavení tými najmodernejšími zbraňami. Podľa údajov denníka New York Times si účtujú až 1 500 dolárov za deň nasadenia jedného vojaka. Keď umrie, len málokto to zistí. Reč je o súkromných bezpečnostných službách, ktoré zarábajú na vojne a najradšej zostávajú v tajnosti.
To vyhovuje aj ich "klientom", napríklad americkému ministerstvu obrany. Mŕtvi sa neobjavujú v oficiálnych štatistikách. Žiadna verejnosť, žiadne otázky -- iba ak by sa "civilistov" náhodou podarilo zachytiť niektorej kamere. Tak, ako to bolo v Iraku pred niekoľkými týždňami, keď zneuctili mŕtvoly štyroch zamestnancov jednej americkej bezpečnostnej služby vo Faludži.
Aj únos štyroch talianskych pracovníkov ďalšej americkej služby vrhol svetlo na nový trend, ktorý využíva čoraz viac západných armád -- najímať si vojakov alebo materiál. V čase skrátených rozpočtov a znižujúceho sa stavu armády je taký spôsob "privatizácie" dobrý liek na to, ako sa viac sústrediť na hlavnú úlohu vojska -- na boj.
"Jednotkou" v tejto oblasti sú Američania. Ešte nikdy nemali tzv. Private Military Companies (PMC) na ozbrojených konfliktoch taký podiel, ako práve v Iraku. Americký spisovateľ Peter Singer usudzuje, že asi na desať klasických vojakov pripadá jeden najatý. Podľa týchto prepočtov by ich v Iraku bolo zhruba 20 000. Koľko z nich by sa zapojilo do bojov alebo sa dostalo medzi fronty, ťažko povedať.
Podľa Wolf-Christiana Paesa z medzinárodného Konverzného centra v Bonne (BICC), do klasických úloh súkromných spoločností patrí skôr defenzíva. Môže to byť napríklad preprava pošty, prevádzka kantín alebo výstavba vojenských základní. Britskí vojaci do Iraku napríklad neprišli ako vojenské námorníctvo, ale na lodiach, ktoré v čase mieru slúžia pre civilné potreby.
K úlohám takých firiem patrí aj ochrana osôb alebo priemyselných zariadení a vzdelávanie vojakov a policajtov. V USA majú práve vzdelávanie na starosti súkromné spoločnosti už niekoľko rokov. V defenzíve sa môžu najatí pracovníci stať cieľom útokov -- zamestnanci americkej bezpečnostnej služby Blackwater museli napríklad pred niekoľkými týždňami pomáhať odvrátiť útok na budovu USA v irackom Nadžáfe. V Spojených štátoch medzitým kritika úlohy súkromných firiem silnie. "Zaistiť bezpečnosť na nepriateľskom území patrí ku klasickým úlohám armády," napísal nedávno v liste ministrovi obrany Rumsfeldovi demokratický senátor Jack Reed. Trend delegovať rôzne úlohy, ktoré má tradične plniť vojsko, sa po skúsenostiach z Iraku ťažko zastaví. S "vypožičanými" civilnými lietadlami americká armáda lietala už vo vojne vo Vietname. Správa armády je navyše čoraz viac odkázaná na sprostredkovanú pomoc. V rokoch 1990 až 2001 napríklad počet zamestnancov Pentagónu, ktorí sa zaoberali nákupom, klesol o polovicu.
Aj v Európe získavajú firmy čoraz lepšie objednávky. Konzorcium na čele s leteckým a so zbrojárskym koncernom EADS nedávno vo Veľkej Británii získalo objednávku na obnovu tankovacích lietadiel. Výhodou tejto objednávky za 18,8 miliardy eur je, že konzorcium bude potom lietadlá aj spravovať.
O privatizácii sa diskutuje aj v Organizácii spojených národov, ktorá kritizuje nasadenie zle vybavených vojakov v mierových misiách. Podľa niektorých odborníkov sa uvažuje o variante, aby pre tieto misie nasadili práve súkromné firmy.